Jeden zle pochopený okamih

Jeden zle pochopený okamih

Odkedy mala priateľa prestala chodievať na diskotéky. Ani nie preto, že by jej to zakazoval, jednoducho bola radšej s ním, akoby sa mala opíjať s kamarátkami. Párkrát bola na diskotéke aj s ním, ale skôr to bolo výnimkou ako pravidlom, no neprekážalo jej to, aj keď dovtedy bol tanec jej životom. Veď on bol naozaj dokonalý chlapec. Nefajčil, pil naozaj len príležitostne. Nie, nebol žiaden „svätuškár“, len bol zodpovedný. Boli naozaj pekný párik. Až kým, ...

Bol to jeden obyčajný deň, kedy mal jej priateľ veľa učenia na skúšku a ona mala chuť vypadnúť z domu a jednoducho sa zabaviť. Spolu s kamarátkami sa vybrali na disko, kde to chceli po naozaj dlhom čase spolu roztočiť. Všetko bolo perfektné. Nový trblietavý top, úžasný make-up vytvorený profesionálkou - bývalou spolužiačkou zo základnej školy. Nový strih vlasov, na ktorý sa chystala už dávno, prišiel práve dnes veľmi vhod.
Kamošky po ňu prišli neskoro večer a vybrali sa užiť si túto teplú, letnú noc. Prišli do akéhosi klubu, otvoreného už asi rok, no pre ňu úplne nového. Svetlá, hudba, parket... všetko sa jej veľmi páčilo. Bavila sa tak, ako už dlho nie. Vyzerala dobre, a tak sa tiež cítila. A to si všimli aj chlapci naokolo. Nejeden sa za ňou otočil. Pár sa ich pokúšalo ju dokonca zbaliť, no ona, hoci si aj vypila, hrdo odolávala, veď svojho Pána Dokonalého už poznala. Keď tu sa zjavil jeden, veľmi výnimočný. Láska z detstva. Ešte aj dnes vyzeral tak krásne. Spoznal ju, prišiel k nej a prihovoril sa. Začali  spomínať, prežili toho spolu naozaj dosť, avšak nikdy sa mu neodvážila povedať, že cítila k nemu niečo viac, ako len ku kamarátovi. Znovu sa s ním cítila veľmi dobre, vzal ju tancovať. Každú chvíľu si opakovala, že by mu mala povedať, že má priateľa, ale jednoducho to nešlo. V žiadnom prípade nechcela o toho svojho prísť, ale konečne bola v tak tesnej blízkosti chlapca, ktorého tak dlho tajne obdivovala. Nastal okamih - po ktorom túžila, no zároveň ho nechcela. Chcel ju pobozkať. Och, ako veľmi chcela,.. túžila,.. no nemohla... Len ho vzala za ruku a odišla s ním von. Ani netušila, že medzitým prišiel aj jej priateľ, ktorý ju chcel prekvapiť. Mal pre ňu pripravenú ružu - kvet lásky. Jednoducho jej chcel povedať, že ju miluje, a že mu chýba. V noci by sa aj tak neučil a vedel, že keď príde, veľmi ju to poteší. Avšak videl niečo, čoho sa vždy najviac bál. Nikdy si nemyslel, že ona by toto urobila. Vlastne neurobila. On sa záver nedozvedel. Záver, ktorý mal ich vzťah posilniť, no bez neho bol ich vzťah zničený. Po tomto večeri sa pravdu nikdy nedozvedel. Myslel si, že je rovnaká ako ostatné. Zabudol na to, že ona je výnimočná. Ona vysvetlenie, prečo sa jej tak zrazu už neozval, nehovoril s ňou, nikdy nedostala. Ostal pri nej len jej kamarát z detstva, ktorého nikdy nemilovala tak ako svojho teraz už bývalého priateľa, tak silno, aby kvôli nemu nepobozkala za žiadnych okolností iného.
 
Petra Ihnačáková