Flákači

Chodiť poza školu je takým rebelantským gestom, ktoré si pestujú ako chlapci, tak aj dievčatá. Dnes nie je žiadnym unikátom, že sa v otrhaných, natiahnutých rifliach počas bežného pracovného dňa fláka po meste jedna veľká pubertálna banda. Dôvodov, prečo to robia, existuje hneď niekoľko. Najčastejšie sa to dáva do súvislosti s ich mladým vekom a teda aj nezáujmom byť zodpovedným a prospešným pre spoločnosť. Flákaním v meste si dokazujú svoju nezávislosť a slobodu, takto protestujú proti všetkým princípom a pravidlám. Možno nemajú to správne výchovné zázemie, možno zatiaľ nepocítili otcovskú ruku, alebo majú strach z uzavretých priestorov, tak sa radšej pohybujú von.

Takými flákačmi boli aj Kubo s Romanom. Chodili na hotelovú akadémiu a patrili k tým najvýraznejším typom a rovnako aj k najostrieľanejším prvákom. Možno ich tak v škole zaškatuľkovali starší spolužiaci, no pravdou je, že títo dvaja parťáci boli nebezpeční už len na pohľad. Ich inakosť nedokazovalo len “metlácke“ oblečenie a extravagantný fialový účes, ale aj samotný prístup k profesorom a štúdiu.

Odvrávali, hrešili, v taškách nosievali nielen učebnice a smartphóny, ale aj lacné drogy a nebezpečné zbrane. Spolužiaci boli radšej, keď sa chalani v triede dlhšie neobjavovali, a učitelia sa v ich blízkosti taktiež necítili najpríjemnejšie. No škola nie je žiadnym nočným barom, preto bolo vedenie nútené kontaktovať rodičov. No tí sa od svojich synov priveľmi nelíšili, predovšetkým vo vzťahu k autoritám, a tak sa chalani s radosťou flákali aj naďalej.

V dopoludňajších hodinách sa zašívali po obchodných centrách, zafajčených baroch a na odľahlejších miestach za mestom, kde im nehrozilo, že stretnú nejakého zatrpknutého profáka. Poznali kadejaké obydlia miestnych bezdomovcov, vandalov a z času na čas im robili spoločnosť aj šikovné dievčatá, ktoré škola taktiež nebaví.

Chalani si až príliš fandili a len zriedkakedy pociťovali strach a zodpovednosť. Mali svoj štýl, ktorý v podstate uznávali aj ich rodičia, tak prečo by si v pondelok ráno jednu nezapálili pred opustenou chatrčou ďaleko za mestom? Samozrejme, že si zapálili, a nie jednu, len akosi sa chalanom nedostalo do uší, že tá chata nie je až tak celkom opustená. Na týchto miestach sa stretávajú isté živly, ktoré si medzi sebou potrebujú kadečo prediskutovať, prepožičať alebo spoločnými silami hlboko zakopať. Chalani si spokojne pofajčievali, s jedným slúchadlom v ušiach si užívali svetské radosti a celý svet sa im v tej chvíli zdal ako zábavná jo-jo hračka.

Hračka sa v krátkom okamihu zmenila na naháňačku, no ešte predtým sa k chatrči museli dostaviť dvaja páni na nablýskaných autách s čiernymi fóliami, pardon sklami. Otvorili sa dvere, vystúpili dvaja v čiernom a bratsky si podali ruky. Chalani boli obďaleč, no len čo zočili autá, zmenili sa na nemé sochy slobody. Najprv dúfali, že sa nič mafiánske neudeje, určite si len vymenia názory na svetovú ekonomiku a pôjdu kade ľahšie. Popravde odišiel len jeden z nich! Ten druhý ostal nehybne ležať po jednom jedinom výstrele do hrude. Našim dvom flákačom sa v tom momente zvýšil krvný tlak na maximum, utekali preč, až im dych nestačil, a keď sa na sekundu zastavili, zistili, že čierne auto je im v pätách.

Tatiana Kovalčinová