Súťažte s nami! - dennikrelax.sk

Vyrovnaný účet

Petra Hamáka, ani nie tridsiatnika, poznali aj v reštaurácii Gurmán. Chodieval sem dosť často, nikto vlastne nevedel, čím sa živí, ale po revolúcii to už nikoho ani nezaujímalo. Keď mal peniaze, objednával pre celú partiu, ktorú si priviedol. Len čašník Ryban ho nemal rád. Bolo to, podľa jeho názoru, jedno arogantné hovädo so spôsobmi kriminálnika. Poznal ho iba ako "Harryho". Z počutia vedel, že Harry aj sedel, ale takých sem chodilo veľa a Rybana to nemalo prečo interesovať. Obslúžil a nestaral sa. Lenže Hamák si vždy voľačo našiel. Raz tvrdil, že ho obľafol o 50 korún, inokedy zasa, že mu priniesol niečo iné, než si on objednal. Nemalo zmyslu sa s ním hádať, sťažovali sa na neho aj kolegovia z ostatných smien. Tak to bolo aj v onen aprílový večer. Ryban mal celkom slušnú tržbu. Asi po týždni sa opätovne zjavil aj Hamák. Priviedol si len jedného kunšafta, vyzerali triezvi. Objednali si fľašku šampanského a mandle, jesť nechceli. Potom si Hamák zmyslel čienohorský rezeň s opekanými zemiakmi, ten druhý nechcel nič, iba kávu. Bolo asi desať hodín. Ryban mu príniesol rezeň asi po desiatich minútach a Hamák vzkypel: "Povedal som ti predsa, že chcem tatársku!"
Ryban zaváhal: "Nehovoríli ste tatársku!"
"Drž hubu, hovoril!"
Harry bol dobre "naštartovaný" a nedalo sa s nim hovoriť. Nadával Rybanovi, ďalší hostia sa už obracali k ich stolu. Napokon Ryban s nevôľou priniesol aj tatársku omáčku, ale Harry zlostne plesol vidličkou do taniera a povedal, že takéto studené to už žrať nebude a vybaví si to inak. Zaplatil bez rezňa a napriek Rybanovým protestom vstal od stola. To už bol v blízkosti aj tunajší ochrankár, presnejšie vyhadzovač. Harry sa s ním nebavil, ale "gorila" stačila začuť aspoň to, že išlo o nejakú tatársku a nezrovnanosti v účtoch. Pohľadom sledoval Rybana, či má zasiahnuť, ten mu však kývol rukou, aby nechal Harryho odísť. Ryban zašiel za šéfkou, lebo keď počula krik, na chvíľu vystrčila hlavu z kuchyne, aby zistila, čo sa to deje.
  "Pani vedúca, s tým Harrym to nejde. Zasa robil krik, že som mu nedoniesol tatársku. Lenže on si ju fakt neobjednal. Rezeň nezaplatil, tak vám ho blokujem..."
 Šéfka prehodila niekoľko nespisovných slov a tým to považovala za skončené. Lenže asi o dvadsať minút videla Harryho opäť v reštaurácii. Bude mela? V duchu si pomyslela, že ho ochrana pri dverách nemala ani púšťať, ale už bolo neskoro. Išiel priamo za Rybanom, nuž sa ponáhľala za nimi. Harry vyzeral celkom pokojný. Nadával Rybanovi za tú tatársku a že mu to nezabudne, ale že teraz by si rád dal v kľude ešte jednu fľašku šampanského. Šéfka sa uspokojene otočila a vracala sa do kancelárie. Vtom začula výkrik a videla Rybana, ako v hlbokom predklone uteká do kuchyne. Na bielej košeli mu vpredu presakovala krv.

"Bože môj!" vyhŕkla a bežala za ním. Na prahu kuchyne sa Ryban zrútíl a už sa nehýbal. Ten gauner ho pichol, či čo? Ako sa neskôr ukázalo, Rybanovi zachránila život práve blesková pomoc jeho šéfky a rýchly príchod záchrannej služby. V nemocnici mu zošili diery, ktoré mu Harry urobil nožom dlhým 20 centimetrov. Neboli nijako zanedbateľné - prvá rana čepele prerazila rebro i pečeň a skončila až na chrbtovom svalstve, druhá len akýmsi zázrakom minula srdce. Ryban dlho maródil, ale vystrábil sa. Harryho, alias obvineného Petra Hamáka si zobrali do parády policajti. Na prvý pohľad jednoduchý prípad, veď ho zadržali tesne po čine, na mieste sa našiel aj nož, ktorý zobral z domu a bolo tu viacero svedkov, ktorí videli celú sítuáciu, nie však príamo. Väčšina z nich sa obzrela až po Rybanovom výkriku, Harryho útok priamo nevidel nikto.

Ešte v tú noc si nad ďalším osudom zadržaného Harryho lámal hlavu major Vatrál z krajského úradu vyšetrovania. Vyzeralo to na pokus vraždy, ak ten pingel neexne. Bol na tom zle, to už vedel zo špitála. A ten Harry? Podľa záznamov ešte z federálu to bol dobrý kvietok, naposledy odsúdený v Prahe za akési znásilnenie. Voľačo si odsedel, potom ho pustili. Taký nímand, zrejme robil menšie práce pre niektorú zo skupín podsvetia, ktoré tu pôsobílí. V danej chvílí to bolo nezaujímavé.

"Prečo si to urobil?"
 Harry sa tváril zarputile: "Ten pingel ma nasral a nebolo to prvý raz."
"Kvôli  tomu ho musíš zaklať ako prasa?"
Hamák sa odmlčal. "Chcem advokáta, " hlesol.

"Budeš ho mať, aj keby si nechcel," odvrkol mu Vatrál.
"Máš to zo zákona a aj tak ti bude prd platný. Lietaš v tom po uši!"
Ešte uzrel Hamáka, ako si zamyslene šúcha špičku nosa rukami v putách. Vatrál bol, tak ako vždy v podobných prípadoch, tiež dobre nas.... Nevedel pochopiť ľudí, ktorí sú schopní kvôli takej blbosti zabiť človeka. V duchu cíti, že ten chlap si zaslúži pekných pár rokov basy a vedel, že mu to ani náhodou nezjednoduší. Veľa bude záležať na obhajcovi a na tom, ako sa podarí preukázať priebeh oných chvíľ. Takto to však vyzeralo - z pohľadu vyšetrovateľa - dobre, lebo Vatrál sa cítil byť istý. Harry urobil pár hrubých chýb a tie mu budú teraz spočítané za celý život, uspokojene si pomyslel. Skúsený vyšetrovateľ Vatrál nemohol nemať pravdu. Na súde sa to po čase ukázalo. Hamák mal zlú povesť už z minulosti, všade bol známy ako človek, ktorý je najmä pod vplyvom alkoholu agresívny a pomstychtivý. A túto svoju vlastnosť doviedol do tragického konca v onen aprílový večer. Pohádal sa s čašníkom kvôli blbej tatárskej omáčke, hoci veľmi vypité nemal. Potiaľ je to normálne. Normálne je aj to, že človek v afekte povie niečo o účtovaní. Iné je však splniť takýto sľub. A to urobil Hamák rovnako starému čašníkovi, údajne jednému z najlepších, čo v reštaurácíí mali. Išiel domov potichu, aby matku nezobudil a vybral zo sortimentu kuchynských nožov najdlhší, aký videl. Schoval ho pod bundu a vybral sa späť do reštaurácie. Vyhadzovač neskôr uviedol, že váhal, či ho má pustiť. Harry mu však povedal, že urobil chybu a že ju ide napraviť. Vyhadzovač si to vysvetlil po svojom, domnieval sa, že Harry dostal rozum a ide sa čašníkovi ospravedlniť. Súhlasne preto kývol hlavou a pustil Harryho dovnútra. Aj to bola chyba, ale nie Harryho. Neskôr sa Harry pokúšal Vatrálovi i ďalšim vsugerovať, že nôž si z domu zobral iba preto, aby čašníka postrašil, aby už mal Ryban pred ním rešpekt. Potom si uzmyslel, že ho aj pichne, ale len tak trochu, do stehna, ako varovanie. A že nôž dvakrát vnikol do miest, kde musel spôsobiť život ohrozujúce zranenia? To je len neštastná náhoda, prvú ranu zle odhadol a tá druhá ani nebola, to len Ryban, keď sa od bolesti prudko naklonil dopredu, tak mu vlastne na ten nôž nabehol. Vatrál už tieto reči počul x-krát. Už len chýbalo, aby Harry zdôvodnil, že si Ryban ten nôž ešte aj pridŕžal rukou, aby sa lepšie napichol...

Nikto mu neveríl a pri posudzovaní závažnosti jeho konania bola najdôležítejším argumentom skutočnosť, že sa Harrymu nelenilo ísť domov zobrať si nôž a chladnokrvne, s odstupom času ho naozaj aj použiť. To predsa normálny človek neurobí! Aj to Harry vyskúšal. Až na súde, po porade s matkou začal tvrdiť, že Ryban je vlastne členom mafie, ustavične ho sledoval a preto ho on, Hamák, musel zlikvidovať. Lekárí tvrdili, že je úplne normálny, ale cvok, inak by sa kvôli tatárskej omáčke nebol pokúšal zaklať čašníka! Takže sa senát radil a radil, až kým nevyniesol verdikt. Ten znel na deväť rokov odňatia slobody v II. nápravnovýchovnej skupine - aj to iba preto, že sa vraj pri ostatnom, teda nie poslednom výkone trestu veľmi slušne správal. Zrejme miloval svojich dozorcov... Čo vyvedie, až ho nebodaj znova predčasne pustia pre slušné správanie sa? Zakole autora týchto riadkov?

ONDREJ ŠIMÚNY