Súťažte s nami! - dennikrelax.sk

Túlave podvodnícke topánky

Tento príbeh sa možno - vlastne určite - nestal sa celkom tak, ako ho dnes opíšeme. Isté však je, že z podobných prípadov možno už utvárať modelové situácie, slúžiace nepoctivým obchodníkom na získanie miliónových súm. Priživia sa na nich obchodníci a prepravcovia, ale niekedy aj colníci, "pasováci" či iné orgány. Hovorí sa tomu poisťovací podvod...

Mladý Michal Kurej sa uchytil v otcovej firme. Otec roky robil v tiráckej nákladnej preprave a inak bolo logické, že si po revolúcii založil niečo podobné, ale už na vlastný účel. Ťahal na šestdesiatku, "mladý" sa pridal, akonáhle mu to vek umožnil. S otcom jazdil už dva roky ako spoluvodič, niektoré fúry absolvoval aj sám, keďže si po čase zadovážili už viacero kamiónov - i keď na lízing. Jeden LIAZ otec dokonca zveril synovi - tu máš, splácaj úver a zarábaj. Keď ho splatíš, je tvoj, ručím ja. Mladý Michal Kurej sa činil. Najčastejšie jazdili na Ukrajinu, ale i do Ruska. Tvrdá životná škola. Občas prepad, občas výpalné, katastrofálne dlhé hodiny až dni čakania na hraničných priechodoch. Ale keď fúra vyšla, oplatila sa. Na západ ich bolo oveľa menej a neboli tak dobre platené. Jasné, že mladý Kurej sa veľa dozvedel od svojích kolegov z iných prepravných spoločností. O všetkých fintách, o tom, koľko komu treba dať, ako sa dohodnúť s ruskými vydieračmi, o tom, ako sa deklaruje fiktívny vývoz do zahraničia a koľko je za to ochotný majiteľ tovaru zaplatiť...
Danajský dar, ktorý mu venoval otec v podobe nesplateného LIAZu, tlačil čoraz viac. Otcovi začali chodiť upomienky, banky mu hrozili zablokovaním účtu. Otec mu skoro jednu strelil, keď zistil, že syn včas nesplatil, čo bolo treba. Pohádali sa. Otec mu dal ultimátum - buď si to auto na seba zarobí, alebo ho zoberie späť a predá, aby pokryl dlhy. Potom bude môcť robiť akurát tak závozníka ... Hrozne sa pohádali. Michal vykričal otcovi, že si vyberá len tie lepšie fúry, že mu dáva najhorších závozníkov a iba tovar rýchlo podliehajúci skaze.

"Ty chceš byťstále ten hlavný, preto mi nedovolíš ísťna niečo poríadne!" kričal synátor a na oplátku si vypočul od otca niečo o životospráve, o preflámovaných nociach, po ktorých nebol schopný riadiť, hoci tovar už mal byť na ceste...
Hádali sa asi dve hodiny, kým sa nedohodli. Dostal poriadnu fúru. Topánky z Nitry až do Čerkeska. Tovar je vyplatený, colnú hodnotu má cez 120 tisíc dolárov, topánky treba len dopraviť. Ostatné zabezpečuje dodávateľská firma. Musí to však dať poistiť.

"Keď budeš šikovný a firma bude spokojná, máš do jari postarané o prácu; ten chlap objednal ešte pekných pár fúr a všetky ti dám," oznámil mu otec, aby zabránil hlbokým rodinným rozporom. "Máš šancu, využi ju!"

Mladý porozmýšľal a spojil sa s dodávateľom. Akási firma Oáza z Nitry. Nevedel o nej nič. Ani kolegovia. Popýtal sa v kancelárii na detaily cesty a majiteľovi, chlapcovi v jeho veku, jemne  naznačoval možné riešenia.

"Máte odberateľov aj v iných krajinách?"

"Jasné, niečo berú aj Taliani, niečo Portugalci. Pre nich je to strašne lacné, predávajú to potom ako svoj tovar," zaúčal ho majiteľ. "Lenže Rusi platia vopred a to je výhoda..."

Napokon sa večer stretli v jednej slušnejšej krčme a zrodil sa plán, ako na jednej fúre zarobiť dva, možno i trikrát. A potom sa uvidí... Mali by mať dosť kapitálu, aby si založili spoločnú firmu ..."Akcia Č", čiže Čerkesko odštartovala posledný októbrový deň. Michal Kurej presne podľa dohody prišiel s kamiónom do firmy Oáza v Nitre a v prítomnosti colníka naložili topánky od viacerých slovenských výrobcov v hodnote vyše 120 tisíc amerických dolárov. Celý náklad zapečatili. Potom si s majiteľom obchodnej firmy, ktorá na faktúru odkupovala tovar od výrobcov, zamávali a za volant si sadol mladý vodič. Kurej išiel za ním so svojím osobným vozom. LlAZ-ka sa vydala na dlhočiznú cestu smerom na východ. Ibaže už po sto kilometroch sa kamión ocitol v jednom závode, kde  ho vystriedal sám mladý Kurej. Vodič LIAZ-u o tom bol upovedomený, šéf mu už ráno oznámil, že tovar vezie iba do toho závodu a ďalej za hranice pôjde on, nech sa nestará. Spokojne zobral  tisíc korún za sto kilometrov vozidla, odovzdal papiere a
podľa pokynu sa viac nestaral.
Ďalšie dejstvo pripravenej hry nasledovalo až o dva dni. Na obvodné oddelenie polície v jednom okresnom meste sa dostavil Michal Kurej a oznámil, že kamión s tovarom odstavil večer pri motoreste Nonstop, prespal tam a ráno kamión nebol na mieste. Ktosi ho v noci bez stopy ukradol. Pritom len tovaru tam bolo za vyše 120 tisíc dolárov, má na to potvrdenie od colníkov. A čo ešte kamión? Veď ten je na lízing a ešte nie je splatený! To je ďalších 1,2 milióna korún! Čo už s tým na "obvode"? Na parkovisku nezistili nič.  Vyhlásili pátranie po kamióne a čuduj sa svet, našli ho už na druhý deň pri inom motoreste asi sto kilometrov ďalej! Pravdaže, bez tovaru. Kurej bol celý šťastný, policajtom hrozne ďakoval, lebo sa priznal, že prepravovaný tovar má poistený na pol roka až do výšky 7 miliónov korún, ale kamión veru nie, lebo mu na to nevyšlo... O ďalšie dva dni si pre Kureja prišli policajti. Bolo to iba deň po tom, čo sa pán Kurej s potvrdením colníkov a policajtov dostavil do poisťovne, v ktorej iba pár dní predtým uzatvoril poistku až do spomenutej výšky sedem miliónov korún. V našom konkrétnom prípade si uplatňoval náhradu škody 2, 1 milióna korún. Toľko totiž musí zaplatiť firme Oáza za to, že sklamal jej dôveru, nechal si tovar ukradnúť.. Sú poisťovne, ktoré majú vlastnú detektívnu službu. Poisťovňa M. patrí medzi ne. Jej čmuchali dostávajú vždy avízo, keď niekto uzatvorí zmluvu o poistení iba pár dní pred cestou a hneď potom sa tovar "stratí"...

Nuž a títo detektívi vďaka svojim ľuďom vo firmách vyčmuchali, že firma Oáza včera expedovala tovar, ktorého pôvod je dosť nejasný. Vďaka iným kontaktom u colníkov dokázali, že tie isté série topánok, ktoré potvrdil a zapečatil colník v kamióne, už Oáza predala inej firme za pozoruhodne výhodných podmienok... Kruh sa uzatvoril, policajti vypočuli aj "prvého" vodiča, preverili si pár vecí a výsledok poznáte. Kurej sa nemal veľmi ako brániť. Nepovedal, s kým sa dohodol. Nepovedal, kto odviezol kamión na miesto, kde sa našiel.  Nepovedal, kde tovar zložil. Ale to všetko už vlastne policajti vedeli. A keď bol v úzkych, začal tvrdiť, že to všetko musela urobiť Oáza, ktorá ho obabrala, naložila mu tovar a potom mu ho zasa ukradla. Ako on môže vedieť, že sa ten tovar zasa inde predáva? Veď je predsa jasné, že predávať ho môžu len zlodeji! Majiteľ Oázy, mimochodom tiež vo väzbe, takisto nevedel vysvetliť, prečo znova predáva tovar, ktorý už raz odoslal do  Čerkeska a zapečatil ho colník. Tiež nevedel povedať, prečo ten vodič nechal odstavený kamión čisto náhodou v inej prevádzke tej istej firmy...

Šachová hra môže maťdlhé pokračovanie. Vyšetrovateľovi je jasné, že sa tí dvaja, teda Kurej mladší a majiteľ Oázy dohodli tak, aby Kurej získal na poistke 2,1 milióna korún, čím by pokryl dlhy a zaplatil liazku, majiteľ Oázy zasa naspäť tovar za 120 tisíc dolárov, za ktorý už raz peniaze dostal... Nám sa na tomto príbehu páči najviac to, že sa poisťovne konečne tiež začínajú starať o to, komu a prečo vyplácajú poistné a nespoliehajú sa len na policajtov. I keď ich spôsoby niekedy majú dosť ďaleko od oficiálnych postupov. Treba však  priznať, že môžu byť aj účinné ...
 

ONDREJ ŠIMÚNY