Súťažte s nami! - dennikrelax.sk

Ten blázon ju mohol zabiť

"Jana, choď dole, do vinárne, niečo tam uvidíš!"
Kamoškin telefonát znel naliehavo. Jana Valová, čerstvá absolventka práva, vedela, o ktorej vinárni Norika hovorí. Chodievali tam pomerne často po robote, poklábosili si s kamoškami. A predtým tam často chodila s Michalom, s tým darebákom...
Janu premkla nepríjemná predtucha. Čo sa stalo vo vinárni? Narýchlo sa obliekla a ponáhľala sa do vinárne, vzdialenej od jej bytu ani nie kilometer. Hneď pri vchode do úplne prázdnej vinárne ju zamrazilo - na dverách bola nalepená jej fotografia. Ten darebák! Ono to nebola fotografia ako každá iná. Mesiace dozadu chodila s jedným grázlom. Vedela, že je to gauner, ale niečo ju k nemu veľmi priťahovalo a v posteli bol skvelý. Nuž ju zopárkrát nahovoril, aby mu pózovala nahá, filmovali sa aj videokamerou, ktorú si voľakde požičiaval. Hodiny sa dokázal nadchýnať jej telom a prečo tajiť- lichotilo jej to.
Už dávno svoje očarenie trpko oľutovala. A teraz toto? Jej fotografia vo viac ako nemravnej póze tu svietila ako v nejakom pornoshope. Nebola prudérna, mala rada sex a všetko, čo s ním súvisí, no teraz ju obliala červeň hanby. Bleskovo fotografiu strhla a uháňala preč. Tak skoro ma tu asi neuvidia, pomyslela si trpko. Ten gauner! Michal bol jej milencom asi rok. Klapalo im to, rozumeli si, aj keď z nejasných náznakov v jeho rozprávaní tušila, že jej milenec musel mať bohatú minulosť. Nezaujímala sa... S fotografovaním súhlasila. Lenže potom jej začal liezť na nervy, lebo stále od nej ťahal peniaze a tak mu dala "kopačky". Nesúhlasil, tvrdil, že ju miluje a nemôže bez nej žiť. Robil jej žiarlivostné scény, prenasledoval ju nočnými telefonátmi, chodil za ňou do roboty. A potom sa začal vyhrážať. Že ak sa k nemu nevráti, zverejní jej fotky, narobí jej hanbu. Neverila, že to urobí. Nechcela s ním už nič mať a hotovo. Chodil, telefonoval. Raz večer prišiel k nej, nechcela ho pustiť dovnútra, naopak, v panike utekala von, k autu. On za ňou, ťahal ju za rukáv.
"Daj mi pokoj, zmizni!" vykrikovala hystericky a horúčkovito hľadala kľúče od otcovho favorita. Nasadla, zabuchla dvere a bleskovo naštartovala. Zrazu ho videla, ako čímsi mieri dole, do kolies. Začula akési výstrely, nedbala na ne. Zdalo sa jej, že čosi pleslo do auta. Nedbala, hnala sa preč. Až neskôr, keď sa upokojila, obhliadla si auto. Na jednom mieste v karosérii videla vstrel, asi od guľky, a aj v pneumatikách boli diery. Ale koleso nefučalo. Ten blázon na ňu strieľal? Ešte v ten večer rozmýšľala, že ho oznámi. Musel sa zblázniť? Dostala však strach, predstavila si tie vyšetrovacie procedúry a ľahla si už spať s pevným rozhodnutím, že to nechá tak. Na druhý večer prišiel znova. Pýtal za fotografie 50-tisíc korún. Buď dá, alebo ich rozošle všetkým jej známym. Nesúhlasila, veď toľko peňazí ani nemá! Nástojil, tlačil. Nechcela. Naveľa súhlasila s desiatimi tisícmi, to bolo asi pred dvoma týždňami. Ešte mu ich nedala, stále to odkladala. A teraz toto! Morovým ranám nebolo konca-kraja. Ráno jej do práce volala matka. Že dostali zaujímavú poštu.. .. Čo si od nej vypočula... plakala asi hodinu. A keď sa večer vrátila domov, fotku našla nalepenú na dverách výťahu!

Všetko vyvrcholilo. Nasadla do auta a išla za ním. Náhodou bol doma a vyzeral aj triezvy. Hneď vo dverách sa neudržala a dala mu facku. Presnejšie - chcela, ale stačil je zachytiť ruku. Potom sa rozplakala. Vtiahol ju dovnútra, usadil.

"Tak dáš tie peniaze?" Bol tvrdý ako skala.

"Dám, len to už preboha nerob."
"Všetko ti vrátim, spoločne spálime negatívy a zničíme videokazety."

Za štyridsať litrov, čo sa naučila, aj keď na vlastnej koži je to najbolestnejšie. Ráno išla za známym policajtom a všetko mu vyložila. Pozorne si vypočul.
"Však to je vydieranie ako bič!"
 Aj ona bola toho názoru. Lenže ako to Michalovi dokázať? Sedeli dlho spolu, zosnovali plán a potom si s Michalom dohodla rande u nej doma.

"Dones tie veci!" poručila mu.

Ubezpečil ju, že zajtra večer si urobia bengálsky oheň, aby to už mali za sebou. Aj ona ho ubezpečila, že bude rada. Nič netušil. Peniaze, tých štyridsaťtisíc korún, si požičala s ubezpečením, že za pár dní to vráti. Čísla sérií všetkých bankoviek si poznačili. Michala usadila, dala mu kávu a koňak a vyložila peniaze na stôl.
"Máš tie veci?"
"Jasné. Budeme potrebovať lavór, aby som ti to tu nepodpálil." Položil na stôl igelitovú tašku a  peniaze si schoval do vrecka nohavíc. V tom ktosi zazvonil. Rýchlo vyskočila a otvorila vchodové dvere.
"Polícia!"

Dvaja chlapi vtrhli dovnútra a šokovanému Michalovi bleskovo skrútili ruky za chrbát. Za nimi prišla aj vyšetrovateľka. Michalovi dali putá a chlapi mu urobili prehliadku. Peniaze vybrali, okamžite všetko dokumentovali fotografiami. Valová mala konečne na tvári úsmev. Tu máš, ty sviňa! myslela si v duchu. Prípravné konanie sa vlieklo dosť dlho, napokon však vyšetrovateľka dala návrh na obžalobu z trestných činov, medzi ktorými nechýbal ani pokus o vraždu, vydieranie a podobné "príjemnosti". Obvinený, ani nie päťdesiatročný Michal Sokol mal ešte aj tú smolu, že u neho našli brokovnicu, s ktorou strieľal do Janinho auta a "našili" mu aj marenie výkonu rozhodnutia, pretože ho svojho času policajti načapali v aute pod vplyvom alkoholu a zobrali mu vodičský preukaz na desať mesiacov. Sokol nedbal, jazdil ďalej, až kým ho znova nechytili. Pýtali od neho vodičský, nuž im povedal, že blbnú, veď mu ho už raz zobrali...
No a v registri trestov mu dovedna našli osem "štráfkov" rôzneho charakteru. Súd sa vliekol a Sokol si nepočínal najhoršie. Mal dobrého právnika a darilo sa mu. Aký pokus vraždy? Je možné predsa preukázať, že on strieľal len z bezprostrednej blízkosti do pneumatík, takže je jasné, že ju nechcel zastreliť, ale iba zastaviť vozidlo tým, že rozstrelí pneumatiku. A že jeden brok sa našiel aj v sedadle vodičky? No to len preto, že auto od neho odchádzalo dolu kopcom, takže nejaký ten brok sa ocitol vyššie, ako mal plánované... Mieril jednoznačne dole, do pneumatík. Veď keby ju chcel tou brokovnicou zastreliť, oprie jej hlaveň cez okno o hlavu a hotovo, veď stál tesne pri vozidle! Súd mu to celkom zhltol. Usúdil, že nemôže ísť ani o priamy, ba ani nepriamy úmysel obžalovaného usmrtiť poškodenú. A tak ďalej. Takže sa celá vina Tomáša Sokola scvrkla napokon na tri trestné činy - vydieranie, nedovolené ozbrojovanie a marenie výkonu úradného rozhodnutia, za čo mu súd nameral vcelku mierumilovne štyri roky, ak zvážime, akú škodu napáchal na povesti mladej právničky. Ako recidivista mohol dostať oveľa viac, ale Valová bola spokojná aj s tým. Verila, že Michala svojrázne chúťky opustia a že už jej dá pokoj. Tú hanbu, ktorú jej spôsobil, však nezotrie žiaden súd ani za dlhé roky.

 ONDREJ ŠIMÚNY