Súťažte s nami! - dennikrelax.sk

TICHO V DOME

To ticho bolo podozrivé. Kozák odomkol bránku na staršom rodinnom dome a čudoval sa, kde mohla babka Stázka takto večer ísť. Býva u nej aj s družkou už dobré dva roky a vedel, že po zotmení von vo svojich takmer osemdesiatich rokoch nevychádza. Aj keď inak, zaplať Pánboh, babke Stázke zdravie slúžilo a všetko okolo domu si ešte porobila.

Vchodové dvere boli zatvorené a kľúča nikde. Skúsil svoj, ale nešiel do dierky, žeby bol kľúč zvnútra? V takom prípade... Obehol dom, pristavil si rebrík a cez povalu zišiel po schodoch do predsiene. Babku našiel pod dreveným schodiskom. Čiastočne visela za krk na šnúre, uviazanej o schod.
Lekár sa dlho nezdržal. Poobzeral mŕtvolu a skonštatoval samovraždu obesením. Ani privolaný policajt si nič detailnejšie nevšimol. Porobil pár fotografií a povedal, že telo prídu odviezť. Pýtal sa vnuka Kozáka, či babka niekedy nehovorila o samovražde. Kozák prisvedčil, že svojho času áno, lebo sa hádali a vtedy babka vravela, že by už najradšej zomrela, aby im v dome nezavadzala.
Policajt pokýval hlavou a odišiel. Na druhý deň však Kozák navštívil okresnú správu a žiadal sa na kriminálku, že má závažné podozrenie. Prijal ho major Košnár  z oddelenia násilnej kriminality. "Nuž teda, pán major, " začal Kozák, "nám, teda mne a mojej družke, sa to voľajako nevidí. V dome, keď sme prišli, boli vypnuté poistky, musel som ich zakrútiť. To by predsa sama neurobila predtým, než sa ide obesiť, no nie? Keď sme sa lepšie rozhliadli, našli sme na babkinej posteli krvavé škvrny. Vedľa postele bol odhrnutý koberec a pri posteli boli dva odtrhnuté gombíky. Aha, tu sú. Také babka na žiadnom svetri určite nemala. A ani tá šnúra, čo mala okolo krku, nie je naša. No a vzadu na kôlni, kadiaľ sa dá prejsť do domu, sme našli odlomený zámok. Navyše babka mala aj na hlave krv a to predsa z obesenia nebýva, či áno?"
Košnár záporne pokýval hlavou. To, čo mladý hovoril, malo logiku. Vybral sa teda okamžite do tej dediny aj s technikmi a dom dôkladne prezreli. Bolo zrejmé, že prvá partia vrátane lekára svoju robotu odflákla.. Už z pôvodnej fotodokumentácie videli, že Kozák si nevymýšľa. Babka Stázka mala aj na fotkách viditeľné krvné škvrny na hlave i na  rukáve.
Košnár bleskovo požiadal o súdnu pitvu nebohej a do 24 hodín mal všetko pohromade expertízy a výsledky súdnej pitvy jednoznačne ukazovali, že babka sa neobesila sama. Preto mala početné odreniny a modriny na tvári i na pažiach. Vznikli zaživa, stav spálne a krvavé stopy nasvedčovali o intenzívnej babkinej obrane. Ten "niekto" sa pravdepodobne v dome vyznal. Svedčil o tom spôsob, akým do domu vnikol i ako sa z neho dostal. Dovnútra sa vlámal a babku pravdepodobne prekvapil, kedže vnuk s družkou boli celý týždeň preč v inom meste a mali  skalopevné alibi. Naspäť už išiel cez povalu tak, že vchodové dvere ostali zamknuté zvnútra a neporušené. Nuž a podrobná obhliadka schodu, na ktorom sa mala babka Stázka obesiť, odhalila aj ostatok - vrah babke založil slučku, prehodil šnúru na bielizeň cez schod a babku vytiahol hore. Schod niesol jasné stopy po odere od kĺzania šnúry po dreve. Vrah ju normálne obesil!
Ako vždy, Košnár sa obrátil najprv na tradičný zdroj nadôvernejších informácií - na susedov. Podľa nich babka nemala dôvod na samovraždu, bola to pracovitá čiperka. S tým mladým mala asi pred dvoma rokmi problémy, rozpil sa a potom sa často hádali. Ale už dosť dlhý čas, tvrdili susedia, babka dobre vychádzala s vnukom i s jeho družkou, prichýlila ich a často sa zmieňovala o tom, že keď zomrie, domček ostane im. "Mladý, keď sa nasťahoval, veľmi chcel barák prestavať a rozšíriť" tvrdil sused Bárdy. "To bolo asi pred dvoma rokmi.  Babka o tom nechcela ani počuť - vraj, len cez moju mŕtvolu. Nuž to nechali tak a celá situácia sa akosi upokojila." Babka vraj v dedine nemala nepriateľa, so všetkými dobre vychádzala.
Nuž kto potom? Hoci vylúčiť sa nedal ani náhodný lupič, Košnárovi sa táto hypotéza vôbec nepozdávala. V prvom rade z domu nič nezmizlo a nikto ho  neprehľadával. Po druhé - spôsob postupu páchateľa nasvedčoval tomu, že vrah sa v dome vyznal. Určite v ňom nebol prvý raz. Košnár preto znova zavolal Kozáka, aby porozmýšľal, kto všetko z ich známych či z rodiny prichádza do úvahy.
Kozák sa krútil. Napokon síce nerád, no predsa povedal: "Viete, ja mám jedno podozrenie, len som to nechcel hovoriť. Nepatri sa... " Len von s tým, veď sa to nemusí nikto dozvedieť!" povzbudil ho Košnár. "Pán major," váhal Kozák, mňa na prestavbu nahováral môj otec. S matkou sa rozviedli, ale stretávame sa, len babka ho strašne nemala rada, že nás opustil. Nuž a otec sa s  babkou neraz hádali, keď nechcela dovoliť prístavbu. Argumentoval tým, že aj finančne prispeje, len nech sa to postaví. A zopárkrát, keď sa nahneval, povedal, že by už bolo najlepšie, keby stará otrčila kopytá. No a párkrát mi v poslednom čase kládol také čudné otázky - vraj či ten pes šteká večer, keď pride niekto cudzí, pýtal sa, kde babka dáva kľúč od kôlne a skúšal aj poistky.  Keď som sa ho pýtal, prečo nimi krúti, povedal, že  rozmýšľal, ako bude ťahať elektrické vedenie, keď budú ten barák prestavovať, až bude po nej... Ale ja, pán major," zdôraznil Kozák, "ani moja družka nechceme ostať v tomto dome. Robotu mám v meste a čo by sme robili tu? Už pred rokom som si dal žiadosť o pridelenie bytu a šéf mi tvrdil, že ho čoskoro dostanem na sídlisku, tak čo?"
Bola to pravda. I Kozákove slová, aj keď išlo o ťažko dokázateľné dojmy, Košnára zaujali.
Vybrali sa teda za Kozákom starším a ajhľa - keď otvorili dvere bytu, Košnára upútal sveter, na  ktorom chýbali dva gombíky. Celkom také, aké sa našli v babkinej spálni...
Kozák starší tvrdil, že v tom čase bol dva dni na služobnej ceste. Nebola to pravda, to si len jeho žena myslela. Klamal jej a klamal i polícii. Košnár vybavil súhlas na domovú prehliadku a výsledok Košnára uspokojil - nielenže expertízy potvrdili absolútnu druhovú zhodnosť nití v tých gombíkoch, ktoré boli prišité i v tých, čo ostali odtrhnuté ležať na zemi. Na povale, na trámoch našli ostatky takej istej bielej šnúry, akou bola obesená babka Stázka. Majiteľka šnúry povedala, že jej ju ktosi ukradol asi pred dvoma týždňami. Ďalšia expertíza ukázala, že rezy na šnúrach do seba presne zapadajú. Nebolo už pochýb. Košnár dal Kozáka staršieho aj napriek mnohým jeho protestom do vyšetrovacej väzby a s potešením konštatoval, že prokurátor tento raz nemal vôbec žiadne námietky. Kozák starší sa bránil ešte dva týždne. Ale keď mu Košnár každý deň priniesol nejaký ten výsledok expertízy, ktorý dokazoval Kozákovu prítomnosť na mieste činu, postupne mäkkol. Posledným klinčekom bol odtlačok jeho obuvi v prachu na povale babkinho domu. Zhoda podrážok bola absolútna. Nuž sa priznal - stále si myslel, že synovi by bolo v dome lepšie. Mohol by mať gazdovstvo, aj jeho by na staré kolená mohol doopatrovať. Lenže s tou starou bosorkou sa  nedalo hovoriť a tak dlhšie rovnýšľal, ako sa jej zbaviť. Nuž pripravil plán, aby to vyzeralo ako samovražda. Nepredpokladal, že by smrť starej babky mohla policajtov nejako extra zaujať. Veď majú toľko
inej roboty...
Košnár nepovažoval za potrebné potvrdiť či vyvrátiť jeho dojmy. Faktom bolo, že nebyť pozornosti mladého Kozáka, o vrahovi babky Stázky kvôli hrubej nepozornosti ohliadajúceho lekára možno dodnes nevieme.