Súťažte s nami! - dennikrelax.sk

Svojrázna filozofia

"Tak to snáď nie je pravda," zaúpel svojou ľúbozvučnou slovenčinou komisár Pleva, pracovník kriminálnej polície okresného riaditeľstva PZ v jednom z okresov nášho hlavného mesta. Ako vždy ráno, čítal si "zvodky", teda záznamy o mimoriadnych udalostiach za ostatných 24 hodín. Ako vždy, aj teraz si zo zlozvyku žmolil dlhočizné "honvédske" fúzy a zistil, že kým oddychoval po službe, pribudli mu na tričko ďalšie dve vlámačky. Jeden podkrovný byt, jedna mliekáreň.
Nie že by to nebol všedný jav, to áno, ale už podľa stručného popisu zistil, že zrejme opäť úradoval jeho "klient" starý recidivista, typický "lobkár" so svojráznym rukopisom krádeží vlámaním. Už sa ho dvakrát pokúsil strčiť do basy, prokurátor zakaždým návrh vrátil, že predsa nebude zatvárať takých "zaslúžilých" lobkárov a stačí, keď ho budú stíhať na slobode.
Onen recidivista sa volal Toman a poznali ho policajti v celom okrese. Päťdesiatročný Jiří Toman, pôvodne odkiaľsi z Moravy. Register trestov mal dlhý ako týždeň pred policajnou výplatou. Starší detektívi mu hovorili Kleptoman a vždy, keď sa s ním Pleva stretol pri výsluchu, neodpustil si Šimekovu (alebo Grossmanovu?) riekanku: "Toman -kleptoman, spadl pod otoman."

Toman bol skrátka pojem a i starší kriminalisti o jeho výčinoch radi rozprávali mladým kolegom- uchám. Ten chlap bol svojím spôsobom geniálny a požíval - tiež svojím spôsobom úctu aj medzi policajtami vďaka vynaliezavosti, ktorou sa odlišoval od obyčajných zlodejov. Bol iba vyučený murár, nepochybne však nadpriemerne inteligentný, čo potvrdzovali aj testy, ktoré mu robili psychiatri pri početných zatknutiach. Nebol odborník na elektroniku ani na zložité zámkové mechanizmy, ale na vec išiel s rozumom. Vždy hovoril, že pri každom silnom zámku je tenká priečka. Tak svoje početné vniknutia do objektov aj vždy realizoval. Keď videl mreže, nevypáčil ich, ale súpravou fajnových nástrojov pekne strutky vybral a mrežu spôsobne odložil bokom. Alebo nerozbil sklenenú výplň dverí, ako to robili všetci ostatní, ale pekne ju "vylištoval" a uvoľnené skrutky naukladal na kôpku, sklo odložil.

Toman mal naradšej, keď sa do objektu mohol dostať bez násilia. Šťúply, vari päťdesiat kilogramový chlapík vliezol aj cez také vetracie okienko, kde to nikto nepovažoval za možné. Keď našiel vetraciu šachtu, zo schodiska si  preložil dosku, pokojne prešiel po doske aj niekoľko metrov vo veľkej výške a vliezol cez okienko. Alebo si dal tú námahu, že niekoľko hodín rozoberal hliníkový obklad steny budovy, potom nehlučne vyškrabal omietku i tehly a vzniknutou dierou vliezol dovnútra. Alebo sa dal zamknúť v krčme na WC tak, že sa schoval do skrinky pre upratovačky. Kto veľkosť tej skrinky videl, neuveril by, že sa tam môže dospelý chlap vpratať.

Medzi jeho vrcholné čísla patrilo vykradnutie hračkárstva, kde v klasickom objekte bývalej KBV s pomocou hliníkového rebríka prešiel cez päť terás, kým nenašiel pootvorené okno. Kriminalisti ho už brali ako inventár. Vždy, keď bol na slobode, všetkých úctivo zdravil a pozýval ich na "frťana". "Operatívci" sa vždy nechali nahovoriť, lebo predpokladali, že sa medzi rečou zmieni aj o svojich kúskoch, a tak budú môcť povedať, že ho vlastne "vyťažovali".

Aj Pleva mal svoju skúsenosť, za ktorú sa dlho hanbil. V krčme, kam pravidelne chodieval a kde bol vari dvakrát s Tomanom, mu raz čašník oznámil, že tu bol ten "prcek". Pojedol, popil a na záver čašníkovi oznámil, že to zaplatí ten fúzatý, čo s ním bol minule, že má za čo. Tak Pleva vtedy zaplatil za Tomana dvestokorunový cech a v duchu mu prisahal hroznú pomstu.
No a teraz to zasa vyzeralo na Tomana. Pleva ho mal predvolaného  kvôli iným veciam na pozajtra, ale dobre vedel, že Toman zo zásady doporučené zásielky nepreberá a je rád, keď si "páni policajti" pre neho prídu. Bol na to doslova hrdý. Pleva túto jeho osobitosť akceptoval. Tento raz sa však najprv poponáhľal na tú ulicu, kde sa stavali podkrovia. Dobre prachatý inžinier, budovateľ skromného dvojmiliónového príbytku, bol skoro v slzách.
"Už ma dvakrát vybrali cez dvere. " žaloval sa.  "Najprv som dal oplechovať dvere, potom som pridal aj mrežu. No a keď som sa už zariadil, tak mi urobia toto ... "
Fučiaci Pleva vyšiel na povalu cez vedľajší vchod a vidiel, že v novej povalovej priečke je diera ako svet. Páchateľ sa teda nebabral s mrežou a oplechovanými dverami na novom byte, ale pekne krompáčom či iným nástrojom vyrúbal dieru v stene. A hluk?
"Prosím vás, veď ten debil (myslela tým inžiniera-staviteľa) tu buchoce už celý rok, tečú mi z neho nervy... " oznámila mu lakonicky obyvateľka bytu na hornom poschodí...
Vybúranie priečky nie je až taký geniálny spôsob. Bol tu však jeden rozdiel - páchateľ v byte po sebe dokonca pozametal! A to už bol Tomanov rukopis! Zmizlo video a iné veci. Zo spisu už Pleva vedel, že technici zadokumentovali v prachu na povale celkom slušné stopy, a tak sa rozhodol ísť hneď za Tomanom pozrieť sa, čo má obuté. Kde ho však nájsť?
To tiež nebol problém. Tomanov rajón obsahoval zoznam piatich či šiestich krčiem a bistier v ich okrese. Väčšinu z nich už aspoň raz vykradol. Najradšej mal krčmy s hracími automatmi a vždy tvrdil, že z automatov vyberá iba to, čo do nich predtým nahádzal... Tak ho Pleva našiel spokojne sedieť na pivečku v jednom za spomenutých zariadení.
"Tak čo, kleptoman, už máš zasa za čo piť?" oslovil ho s priateľským úsmevom. Toman nepohol brvou. "Ten podkrovný byt, to je tvoja robota, čo?"

  Toman si usrkol z piva a mlčal.
"A tú mlékáreň ráno si urobil už iba ako rozcvičku, čo?"
Toman mykal plecom. "Bol som doma. Celú noc." Pleva už vedel svoje.
"Tú debnu so smotanami si do Funusu dovliekol ráno iba tak, čo? Kde máš veci z toho bytu? Video, televízor, nejaké šperky... "
 Toman mlčal. "Ja si myslím, že okradnúť zlodeja, to nie je hriech, " dodal hlbokomyseľne.
"Pán inšpektor, všetci vám povedia, že ten inžinier je zlodej a podvodník. Jeho nikdy nezatvoríte. Vždy iba mňa ... "
"Tak dosť?" zhúkol Pleva. "Už si sa vyrozprával a teraz budem vyprávať ja. Ale až u teba doma. "

Pleva počkal, kým Toman obradne dopije pivo a odkráčal s ním ako so starým kamarátom. Vedel, že Toman mu neutečie. Stačil mu jeden pohľad na Tomanove botasky a bol si istý, že sú to tie, ktoré ešte v noci šliapali po prachu na povale v tesnej blízkosti inžinierovho bytu. Botasky totiž mali niekoľko veľmi charakteristických poškodení. Pleva si bol istý, že to preukáže. Vlastným mobilom privolal "posily" z okresu a vzápätí Toman "dobrovoľne" vydal veci, pochádzajúce z trestnej činnosti. Rozmýšľal, či má zavolať tomu inžinierovi, že všetko je už v poriadku, ale potom si povedal, že netreba. Nech si ten gauner počká. Toman - kleptoman mal síce veľmi svojráznu filozofiu, ale v tomto mal pravdu. Inžinier bol gauner a Pleva pevne veril, že raz dôjde aj na neho. Hoci, na druhej strane, bol už pridlho v zbore, aby si robil ilúzie...
 

ONDREJ ŠIMÚNY
Autor fotografie:

Image: nixxphotography / FreeDigitalPhotos.net