Súťažte s nami! - dennikrelax.sk

Spleť konárov

Stará Levická bola čudesná osôbka. Ľudia v dedine o nej vraveli, že ušla volákedy za prvej republiky zo Sovietskeho zväzu, bola vraj ruská kňažná.
Fuj tajfl, taká kňažná, smiali sa susedia. Bývala v jednej izbe polozbúraného domu pri rieke, ktorý jej pred tridsiatimi rokmi pridelil národný výbor. Doviedla si aj neter s dcérou, chovala šesť psov, tri mačky a dvadsať kôz...
Starosta sa z nej išiel zblázniť, lebo ľudia si sťažovali, ale s Levickou nebola reč. Taká stará, vyše 70-ročná bosorka, slovník horší ako kočiš, nuž kto sa s ňou bude ťahat? Nikto ju nemal rád. Starosta sa spoliehal len na to, že čoskoro zavládne v obci pokoj. Levickej dom mal totiž padnúť za obeť asanácii a na pozemku chcel akýsi živnostník postaviť neveľkú pekárničku. Stará mala dávno pridelený jednoizbový náhradný byt na sídlisku, nádejný pekár sa aj ponúkol, že ju na vlastné náklady presťahuje, ale odmietala opustiť tú barabizňu s odôvodnením, že s neterou a deckom v jednej izbe bývať nebude. Lenže neteri byt dať nemohli, lebo u Levickej nebola ani prihlásená. Nuž tak zvada za zvadou. Jedného rána, bolo to v marci, prišla na políciu jej slávna neter. Večer vraj počula, že ktosi za babkou prišiel, rozprával sa s ňou o sťahovaní a potom babka zmizla. V kuchyni nechala rozsvietené, nič nezamkla, jednoducho zmizla.
"Ja som prehľadala celé okolie, pitvor, humno, aj pri rieke som bola i večer, i ráno," tvrdila neter. "Babka nám zmizla... "
Levická zmizla dôkladne. Keď sa neobjavila ani po dvoch dňoch a pátranie v okolí jej domu bolo bezvýsledné, o jej osud sa začal zaujímať aj npor. Kasanický, vyšetrovateľ z okresného úradu vyšetrovania. Vypočul zopár susedov a poznatky zhrnul asi takto - babku naposledy počula neter okolo ôsmej večer. Ako už povedala, rozprávala sa s nejakým chlapom o sťahovaní. Cez deň ju videlo viacero ľudí, lebo bola v obchode i v krčme na malom pive. V ten istý deň hneď ráno stálo pri jej dome nákladné auto s označením tej pekárne. Boli tam dvaja muži, zrejme vodič a závozník. Ľudia počuli, ako na nich jačí. Zrejme ju chceli sťahovať a ona opäť odmietla. Večer po ôsmej ju už nevidel nikto. Rieka pri dome bola rozvodnená. S pomocou vojakov prehľadali po prúde dobrých pár kilometrov, lebo Kasanický sa domnieval, že sa mohla utopiť alebo jej k tomu niekto pomohol. Nič. A tak neostávalo, ako nájsť osádku toho nákladného vozidla. Našli ich. Vodič Molnár i závozník Futas potvrdili, že ráno u nej boli.  Vyhodila ich ako psov. No a závozník, 30-ročný Juraj Futas priznal, že večer okolo ôsmej sa jej bol ešte raz opýtať, či si to náhodou nerozmyslela a že by ráno mohli prísť. Povedala mu, že sa rozhodla sťahovať, ale že termín ešte oznámi, a tak odišiel do krčmy. Jedna zo susied potvrdila, že muža, ktorý vyzeral ako tento Futas, v ten večer videla pri dome Levickej. Chlap však mal alibi, nedlho po ôsmej ho už naozaj videli v krčme. V dedine býval pár mesiacov, s miestnymi sa veľmi nestretával, iba čo chodil na pivo. Ľudia vedeli, že sa presťahoval z mesta, lebo mu dali jeden z tých náhradných bytov. Slušný mladý človek. Takže samá voda. Kasanický chodil ako hladný vlk. Však sa nemohla vypariť? Svedkov nebolo, nemal sa koho pýtať čo ďalej? Bolo mu jasné, že s riešením sa bez mŕtvoly  nepohne. Našli ju na deviaty deň. V hustom kroví na brehu rieky asi tri kilometre od jej domu. Niet divu, že ju v tej húštine skôr neobjavili - kým bola vysoká voda, ostala zachytená o korene pod hladinou, nebolo ju vidieťa ani pes sa "nechytal".

Pitva ukázala, že zomrela zadusením, na krku a na tvári mala zopár škrabancov, ktoré vznikli ešte zaživa. Takže - voľakto ju zadusil a hodil do rieky. Podľa roztrhaných nohavičiek a kombiné sa dalo usudzovať, že vrah ju znásilnil, ale po deviatich dňoch vo vode medzi koreňmi si nikto nebol istý. Vracali sa teda proti prúdu meandrovitej riečky a usilovali sa odhadnúť, kde sa trestný čin mohol stať. Napokon našli čistinku a pri nej, v kríkoch, pánsku vreckovku. Bola na nej krv a ako neskôr v laboratóriu zistili, aj spermie. Krvná skupina 0. No, to už je niečo, pomyslel si Kasanický a ešte viac zajasal, keď mu konečne došiel už dvakrát žiadaný "lustrák" na Juraja Futasa. Zdanlivo slušný človek totiž bol recidivista, a nie ledajaký. Zopár menších vlámačiek a lúpeží ešte v mladistvom veku, prvé zoznamovanie s basou. Z ústavu pre mladistvých ušiel, znásilnil 70-ročnú starenu a pohlavne zneužil osemročné dievčatko. Dostal päť rokov. Posledný rok už sekal dobrotu, oženil sa hneď ako vyšiel z basy a presťahoval sa na dedinu... Mladá pani Futasová sa Kasanického návšteve vôbec nečudovala.
"Zasa niečo vyviedol?" opýtala sa hneď vo dverách a trpko sa nadporučíkovi vyžalovala. Ako ju muž začal biť už mesiac po svadbe, aký bol násilný v posteli, chodil za frajerkami, pil...
"Pani Futasová, vyšetrujeme vraždu, " priznal Kasanický. "Nemohol s ňou mať niečo spoločné váš manžel?"
Futasová mala muža očividne plné zuby a spustila - v jeden večer prišiel domov a sám si vypral tesilové nohavice. Pýtala sa ho, prečo to robí. Povedal, že sú mu veľké a chce, aby sa trochu zrazili. Priznal sa jej, že už ho vypočúvali kvôli nejakej babke. A ešte sa jej akože zo žartu opýtal, či ho počká, keď by dostal 15 rokov...
"Pani Futasová, poznáte túto vreckovku?" opýtal sa Kasanický a ukázal, čo našli pri rieke.

Nemo prikývla. " To je mužova."

V tej chvíli jej bolo jasné, že nepriamo usvedčila z akejsi vraždy vlastného manžela. A Kasanickému sa zdalo, že jej to vôbec neprichodí ľúto. Bodaj by aj. Už nebolo na čo čakať. Nechal Futasa zadržať a zobral mu krv. Skupina sa zhodovala. Futas ešte pár dní vzdoroval. Takých orechov mal Kasanický rád. Futas bol človek priemernej inteligencie a Kasanickému nedal veľa roboty. Súboj mozgov, ako rád hovoril výsluchom, vyhral Kasanický vysoko na body. Futas sa priznal. V ten večer bol trochu pripitý. Žena mu samozrejme nechcela dať, a tak išiel za jednou mladicou, ktorá mu pred pár dňami sľubila, že dá, keď muž nebude doma. Ale bol. Nuž sa vybral za Levickou opýtať sa na to sťahovanie. Babka bola na počudovanie zmierlivá a zdalo sa, že konečne so sťahovaním súhlasí. Ukázala mu aj dvor, kozy, božekala, čo s nimi urobí v paneláku. Zrazu to na neho došlo a tam, v kôlni, ju  znásilnil. Jačala, strčil jej do úst vreckovku a potom, keď sa mu rozjasnilo, už nedýchala. Odniesol ju k rieke a hodil do vody...

"Mám pocit," usmial sa Kasanický, "že tých 15 rokov vám bude málo."

Aj bolo. Súd sa uzniesol na mimoriadnom treste.

Ondrej Šimúny
 
Autor fotografie:

Image: nixxphotography / FreeDigitalPhotos.net