Image

Marcel Páleš: NOČNÁ NÁVŠTEVA

Vykroč so mnou

Kapitola 3

Miloval hladenie a toto patrilo k tým najbožskejším. Unášalo ho ako vietor kamsi vysoko dostratena. Za tými zmysluplnými dotykmi mohol byť jedine človek, ktorý vie vášeň zmyselne precítiť, človek, ktorý dokáže preniknúť do duše a pomôcť jej vzlietnuť do krásy nebeskej. Určite niekto výnimočný. Jemná virtuozita prstov prechádzala po celom tele. Všetko navôkol podliehalo nočným pravidlám tajomna a tmy, prenikli tu len slabé záblesky svetla sviečky, do ktorej akoby neustále z rôznych strán dúchali maličkí nebohí.

Potom sa dlane vymenili s jazykom. Pohľad sa zahmlil a slasť stúpala ako ortuť v teplomere. Ak by mal Leo komu, udelil by Nobelovu cenu prvému dotyčnému, ktorý vynašiel takéto nádherné možnosti vzrušenia. Život je sám o sebe krásny, ale tieto momenty mu dodávajú akýsi žiarivý lesk živej nádhery.

Provokačný ženský jazyk sa vydal na pomalú, vzrušujúcu prechádzku Leovým nahým telom. Špička sa kĺzala teplou kožou a zanechávala po sebe nielen vlhkú cestičku, ale pod povrchom vnútri tela rozbúravala každý neprebudený vzruch citov vášne. Miestami sa jazyk zastavil, aby sa venoval určitým miestam − podobne ako keď ste na výlete kdesi v Paríži a pristavíte sa len na zaujímavých miestach. Zimomriavky, chvenie a hlboké nádychy niesli záruku dokonale tesaného diela. Jazyk je niekedy ako rezbárovo dláto – dokáže divy.

Upadal raz do sna, raz do reality, raz do výšin a potom kamsi, kde ani sám netušil, že čo sa ním deje. Keď precitol do reality, zistil, že kráča nočnou ulicou mesta. Našiel sa tam akoby mu niekto vykradol telo a ovládal ho vzdialeným joystickom. Polovica telesnej schránky mu vedome niekam kráčala a tá druhá polka sa nestíhala diviť a tak kráčala s ňou. Preľakol sa, lebo vedel, že smeruje na cintorín, no nemal poňatia načo. Hodiny ukazovali len niečo po druhej. Mesiac nad ním sa zaujato prizeral za ním, zvedavý na cieľ tejto nočnej prechádzky.

Stará hrdzavá brána bola pootvorená a vítala ho vo svete odpočinku tiel nebohých. Všetko navôkol sa pomaly obliekalo do prichádzajúcej hmly. Cez koruny stromov prenikalo lampové svetlo a vytváralo geniálne pozadie vhodné na fotky ladené do mysterióznych až hororových odtieňov. Chtiac-nechtiac vplával do stredu starého cintorína, na hroboch ktorého už v nejednom prípade opadali aj písmená zosnulých. Hmla zhustla a vytvárala neviditeľnú clonu. Uvedomil si, že to vyzerá neskutočne reálne, ale stále veril v sen. Možno ho tam priviedla námesačnosť – uvažoval.

Majákom sa stalo svetlo sviečky, ktorá ako jediná horela na jednom zo starých hrobov. Ledva ju zbadal, keďže hmla sa dala krájať a kradnúť. Podišiel bližšie k vzdialenému svetielku sviečky. Hlavou mu preleteli erotické záblesky zo spánku. Znova prišla tá NEZNÁMA? Určite v tom má prsty. Bol to sen prerývaný s realitou. Neskutočne vášnivý sen.
Pár metrov pri hrobe zarazene zastal a chlad z preľaknutia mu prenikol až hlboko do kostí. Stálo tam akési žieňa zahalené v tmavom plášti. Spod kapucne jej vykúkali dlhé vlasy. Pozerala sa na tlejúcu sviečku a vyzerala vzdialene stratená v myšlienkach.