Súťažte s nami! - dennikrelax.sk

Blesková robota

"Vy ste k nám tuším doplávali," skonštatoval strážmajster Novotný, keď k nim na obvodné  oddelenie PZ krátko po polnoci zavítal akýsi vodník.
Bol v košeli a nohaviciach z obleku bez topánok a tieklo z neho ako z vodovodu. Na tvári mal  zreteľné stopy po čejsi pästi.
  "Doplával, " potvrdil ten udýchaný nešťastník. "Idem cez rameno," dodal.
Prehodili cez neho deku, aj keď júlová noc bola vcelku príjemná, teplá. Ponúkli ho cigaretou a po chvíli sa rozhovoril: "Poviem vám pravdu, ak mi sľúbite, že to ostane medzi nami".
"Nechcete lekára?"
Chlap, vyzerajúci na štyridsať, odmietavo pokrútil hlavou. Pôsobil inteligentným dojmom, a tak strážmajster prikývol, hoci nemal tušenie, o čo môže ísť:

"Som z Prievidze, volám sa Šťastný. Jaroslav Štastný. Robím manažéra jednej súkromnej firmy, nevodí sa mi zle, ale som blbec." Strážmajster spýtavo pozdvihol obočie. "Dnes som urobil celkom dobrý kšeft a mal som spať v okresnom meste v hoteli. Ale zdržal som sa s kolegom v jednej vinámi - Atlas sa to tuším volá a tam som zbadal jednu babu. Sedela o dva stoly ďalej a vyzerala dobre. Bavila sa s dvoma chlapmi, ale povedal som si, že ju zbalím. Ja viem, som ženatý, ale čo to je choroba? Stretli sme sa na chodbičke pri vecku a tak som sa jej privravel, či by sme si nemohli osamote posedieť v hotelovom bare. Usmiala sa, že hej. Tušil som, že môže byť radodajka, tí dvaja vôbec nevyzerali dobre a nehodili sa k nej, ale bolo mi to jedno. Rýchly sex bez následkov, chápete? Naznačil som jej, že s peniazmi nemám problémy. Dohodli sme sa, že tých dvoch pošle preč, ja sa odpútam od môjho  kamaráta a pôjdeme spolu do baru zatancovať si. Zvyšok mi bol jasný a názdával som sa, že aj jej..."
Strážmajster Novotný začal tušiť, že sa pred ním odvíja klasický prípad uspávačky, ktorých tu v regióne operuje niekoľko. Ale prípad nešťastného Šťastného bol predsa len dramatickejší.
"Takže, zatancovali sme si, mal som už dosť vypité a tak som jej navrhol, že ideme na izbu. Povedala, že má čosi romantickejšie - hausbót na jazere, resp. na ramene, lebo tu v hoteli ju už poznajú a ani by ju na izbu ten recepčný nepustil. Ja blbec som súhlasil. No, a keď sme tam prišli, otvorila kľúčmi z kabelky, ešte sme niečo popili a pustil som sa do práce. Vtom vrazili dovnútra tí dvaja, čo s ňou sedeli v tom Atlase a poriadne ma zmlátili, že čo mám s ich priateľkou. Strhli mi hodinky, zobrali mi peňaženku a mal som pocit, že ma chcú doraziť. Tak som radšej bleskovo skočil panáka cez okno a plával som na druhú stranu. No a som tu. Celkom som vytriezvel. Že som blbec?!"
Ani to veľmi neznelo ako otázka. Novotný sa takticky vyhol odpovedi.

"Podávate trestné oznámenie?"
"Samozrejme, veď len tie hodinky boli za dvadsať litrov a asi desať som mal v peňaženke. Ešte budem rád, ak nemám zlomený nos. No a v tom hausbóte ostalo moje sako, topánky, všetky doklady, kľúče od auta, bytu, skrátka všetko ... "
"Viete presne určiť, kde to bolo?" zastavil ho Novotný.
"Pravdaže, ale myslím si, že tam na nás nečakajú..." 

V tom mal pravdu. Hausbót bol zamknutý a tmavý, lenže Novotný sa aj s privolaným vyšetrovateľom veľmi nebabral, zámok vylomili a vošli dovnútra. Čo keď sú tam? Neboli. Zato pri obhliadke našli všetky Šťastného veci s výnimkou peňazí a hodiniek. Takže klasická lúpež. Trochu sa porozhliadli, vypytovali sa Štastného na detaily, najmä na to, ako vyzerali tí traja. A ajhľa - na stole boli pohodené akési fotky. Technik z nich zobral odtlačky a všetci si ich prezreli.
"To sú oni - všetci traja!" vyhŕkol  Štastný. Vyšetrovateľ Koman sa šťastne usmial. To už je lepšie. A myslím si, že ich budú poznať aj v Atlase...  Vrátili sa na obvodné oddelenie. Jeden kolega dokonca osobne poznal vyššieho z tých dvoch: "Starý recidivista, lobkár a pasák," oznámil.
"V Atlase je ako doma, to nebude problém."
"Skúste ich nájsť!" znel Komanov pokyn a jedna hliadka vyrazila okolo ramena k hotelu. Do rána sa nedialo nič. Koman mal plno daktyloskopických odtlačkov a ďalších stôp z miesta činu. Medzitým zohnali aj majiteľa hausbótu, aby nočné vlámanie akosi sprocesnili. Požičal hausbót tomu "vyššiemu", lebo po návrate z basy nemal kde bývať. Koman sa zamyslel. Tí traja museli z hausbótu rýchlo odísť, súdil. Nechápal, prečo si počínali tak amatérsky. Museli predsa vedieť, že ten Šťastný pôjde na políciu. lba ak... Štastnému to síce radšej  nepovedal, ale osobne nadobudol dojem, že tí dvaja po dohode s onou radodajkou naozaj mali v pláne Šťastného urobiť "komplet", teda tak, aby už nemohol vypovedať. Zrejme by skončil niekde pod hladinou so zátažou na krku.. Šťastný sa odobral domov a Koman rozbehol pátranie. Mali ich fotografie. Ten recidivista, Július Gábor, bol jasný. Aj druhý parťák bol už trestaný, mali z neho všetko. Ale tá dievčinka bola bez záznamu. Akurát v hoteli potvrdili, že dosť často posedávala v hoteli a chytala chlapov.
"K nám nechodila, tak čo by som sa staral?" tvrdil recepčný. Zdalo sa, že mu je to ľúto, ale viac  nepovedal. Vôbec nevedeli, odkiaľ tá slečna môže byť. Bolo asi desať hodín dopoludnia, keď prišlo hlásenie z mesta, vzdialeného od hausbótu asi tridsať kilometrov. Pri železničnej trati našli pred hodinou telo neznámej ženy. Bola zavraždená údermi do hlavy tvrdým predmetom, pravdepodobne kameňom. Doklady pri sebe nemala, miestna asi nebude. Koman si všimol, že popis nebohej celkom dobre pasuje na tú ženu, ktorá vlákala Šťastného do pasce. No, toto už je o inom! pomyslel si Koman. Z nevinného prípadu olúpenia nadržaného opitého chlapa sa napokon vykluje ešte aj vražda? Toto mu už dávalo možnosť zapojiť všetky prostriedky a čuduj sa svet, ešte v ten istý deň popoludní hlásili z onoho okresného mesta - zadržali dvoch podozrivých, zodpovedajúcich popisu. Pred hliadkou sa pri kontrole pokúšali utiecť, desaťminút sa naháňali po uliciach mesta. Momentálne sú už v "cépezetke",  teda v cele policajného zaistenia.
"Prídete si pre nich?" pýtal sa Komana službukonajúci.
"Nechajte ich, kde sú, dôkladne zabezpečte všetky stopy na mieste činu a zoberte im šatstvo!" poručil.
Vlastne to bolo veľmi jednoduché. Tí dvaja naozaj nepatrili medzi expertov. Klasickí recidivisti, chronicky známi nedostatkom intelektu. Všade mali odtlačky na šatstve našli dokonca krvné stopy nielen Šťastného, ale aj tej dievčiny, Zuzany Lékovej. Chvíľu ju pásli, ale Zuzana skoro zistila, že sa bez nich zaobíde. Keď urýchlene zmizli z hausbótu, pohádali sa. Zuzana im vyčítala, že jej vlastne zlikvidovali dobré miesto. Nebola totiž s nimi dohodnutá, ako si pôvodne Koman myslel. Jednoducho chcela Šťastnému urobiť službu, zobrať taxu a myslela si, že tí dvaja sa to nedozvedia. Lenže oni mali inú predstavu, boli presvedčení, že ten chlapík, teda Šťastný má pri sebe poriadny balík. Odcestovali, peniaze si rozdelili, ale stále sa hádali. Zuzana im vyčítala, že všetko pokazili, má ich plné zuby, pretože sú  nekonečne blbí, všetko zbabrú a ešte ju dostanú do maléru. Vyhrážala sa, že ich udá, a tak sa ich  zbaví... Rozhodli sa zbaviť oni jej. Keď prechádzali od autobusu na sídlisko, Gábor ju praštil kameňom do hlavy a na zemi ju dorazil. Verili, že ich nikto nebude s nebohou spájať. Naivisti. Na súde mali čo robiť, aby za tú plejádu trestných činov, vrcholiacu úkladnou vraždou, nedostali mimoriadny trest. Súd išiel na hornú hranicu trestu a Koman si v robote šplhol, pretože sa málokedy stáva, aby  takýto prípad vyšetrovateľ skončil v lehote dvoch mesiacov. Musel uznať, že nebyť dobrej práce hliadok v teréne a celej súhry náhod, najmä však neobyčajnej neopatrnosti oboch páchateľov, ťažko by sa mu to podarilo. Takto mohol zo spisu vyťahovať jeden neklamný dôkaz za druhým a urobiť z Gábora i jeho parťáka jasný prípad.

ONDREJ ŠIMÚNY