„Lepšie byť trpezlivým ako silným“

Sme navyknutý obdivovať človeka silného, človeka, ktorý dosahuje svetové rekordy silou svojich svalov a účinnosťou svojej prípravy. Za človeka trpezlivého, za človeka, ktorý ovládol svoje nervy, sa však vôbec nenadchýname. Prečo? Vari preto , že trpezlivý človek je menej silný ako športový rekordman? Vôbec nie. Dôvod je v tom, že fyzická sila bije do očí, kým morálna sila nie. Hodnotíme a súdime teda častejšie očami ako hlavou, a viac zmyslami ako rozumom. To značí, že sme povrchní, že nevieme ponoriť svoje pozorovanie do hĺbky a hľadať hodnoty opravdivejšie a väčšie, aj keď nie nápadné. Zastavujeme sa na povrchu skutočnosti, upútaní vlastnosťami menej dôležitými, ale viac nápadnými. A to značí ďalej, že sme veľmi infantilní a primitívny i napriek svojmu vyhlasovanému vývoju. To deti a primitívi súdia povrchne a oceňujú ľudí a veci podľa toho, čo sa vidí a čoho sa dá dotknúť. To nevyzretí sa dávajú opantať tým, čo bije do očí, a nevedia sa dostať za to, čo sa jagá a leskne, a objaviť, čo má skutočne cenu. Stačí však uvažovať, stačí trocha hlbšie ponoriť pohľad svojho rozumu, aby sme uznali prevahu trpezlivého človeka. Rozumejme sa dobre. Pod trpezlivým človekom nemyslíme človeka, ktorý sa zo zbabelosti odovzdal osudu, človeka pokojamilovného za každú cenu, flegmatika a bojazlivca, ktorému chýba reaktívnosť a citlivosť. Trpezlivý je ten, kto vie ovládať svoju výbušnosť a prepracoval sa k tomu úsilím a každodenným cvikom. Kontroluje svoje sklony, reakcie a túžby, takže jeho gestá a slová a život nie sú determinované reflexmi, inštiktami alebo duševnými stavmi, ale rozhoduje sa pre ne vôľa, pochádzajúca zo slobodnej voľby. Slovom, rozhoduje sa pre ne sám. Človek netrpezlivý, človek, ktorý sa nenaučil kontrolovať svoje nervy a impulzy, je strhávaný ku gestám a slovám, ktoré neskoršie trpko ľutuje, ale nič mu to nepomôže. Bude sa zhrýzať, že reagoval nesprávne a tak ako nechcel, alebo že sa dal strhnúť prudkosťou temperamentu alebo silou zvyku. Slovom, trpezlivý človek je pánom seba samého, netrpezlivý je sám sebe otrokom. Okrem toho je jasné, že ľahšie je zvíťaziť nad protivníkom ako nad sebou. Na to, aby si premohol iného, máš mocných spojencov vo svojich inštinktoch: v egocentrizme, v útočnosti a sebazáchove. Sú v tvojej vlastnej náture a bojujú s tebou za teba. Keď však chceš premôcť seba samého, tieto tri mocnosti sa postavia na odpor a prekonať svoj egoizmus, ktorý chce mať vždy pravdu, aj keď nemá na to dôvod. Musíš premôcť pud sebaobrany, ktorý ťa nutká chrániť vždy tvoje záujmy a tvoje hľadiská. Musíš premôcť svoju agresivitu, ktorá ťa ženie iných napádať a si ich podrobovať . Všetci sme nutkaní premáhať iných, nik nie je spontánne nutkaný premôcť sám seba. Je jasné, že premôcť seba je ťažšie, a preto je to viac. Nie je to výsledok úsilia jedného dňa, ale všetkých dní, nie jednoročného, ale celoživotného tréningu. Je to však prameň najväčšej spokojnosti. Lebo človek, ktorý sa vie premôcť, cíti sa vždy viac človekom, cíti sa naozaj dobyvateľom prírody, nielen prírody, ktorú má pod sebou, ale aj samej ľudskej prírody. Cíti sa skutočne pánom svojej činnosti, svojich citov, temperamentu, a preto i svojej budúcnosti, ktorá nebude až teda závisieť od okolností a duševných stavov, ani od dobrej a zlej vôle, ktorá nadobúda moc rozkazovať všetkým ostatným mohúcnostiam a vynútiť si ich poslušnosť. Trpezlivý človek je človek veľkej vôle a vôľa je najväčšia sila na svete.

Giovanni Albanese - kresťanský filozof