Kto múdrosť hľadá ...

Kto múdrosť hľadá ...

„Kto múdrosť hľadá
Múdrosť nájde“
(Múd 6.12)

Múdrosť je božím vnuknutím, je slovom, ktoré Boh vraví našej mysli a nášmu srdcu. Je to Boží Duch , ktorý sa určitým spôsobom komunikuje človekovi. „Múdrosť je závan Božej moci“, „všetko obnovuje, prenáša sa na dobré duše a robí z nich Božích priateľov“ (Múd 7, 27). Je teda darom. Nemožno si ju získať v nijakej škole a nijakou technikou. Možno si ju iba prijať zhora. Ale treba po nej túžiť, vzývať ju a hľadať s láskou a s úsilím. Kto úprimne a hlboko miluje pravdu a je ochotný za ňu aj umrieť, neostáva sklamaný. Kto miluje pravdu, už je na jej ceste. Tak isto, kto miluje svetlo, obracia sa za ním, ktokoľvek vytryskne jeho záblesk, a kdekoľvek zacíti čo len trochu jeho tepla. Postojom svojho ducha sa stavia zaň a nie proti nemu.

Ak ideš za svetlom, si ním už čiastočne osvetlený, nezáleží na tom, odkiaľ si sa pohol, aká je tvoja vzdialenosť a aká bola tvoja pôvodná poloha. Dôležité je, aby si miloval pravdu a neprestal ju hľadať. K svetlu prišli aj takí ľudia, ktorí boli od neho veľmi ďaleko. Približovali sa k nemu krok za krokom, vychádzali z jedného objavu do druhého, z menšieho do väčšieho, hlbšieho, lebo v skutočnosti jeden pripravuje cestu druhému. Pravdy sú vlastne sestry, sú zviazané podstatným putom a dorozumievajú sa spoločnou a dôvernou rečou. Dakto potreboval na to roky. Pretieklo mnoho vody a odohralo sa mnoho udalostí. Poblúdenia striedali ustavične návraty, ale napokon predsa zakotvili v prístave. K svetlu prišli významní filozofi a myslitelia, politici i revolucionári, ktorí svojím spôsobom i pri mnohých omyloch predsa len úprimne hľadali pravdu.

A prišli k svetlu aj duše jednoduchšie a bez doktrín, ale vo svojom zmýšľaní poctivé a otvorené svetlu. Jedni i druhí dosiahli múdrosť, že to budilo údiv u každého, kto sa s nimi stretol a ich počul. Prišli k majetku nie povrchnému, ale hlbokému, k majetku nie pojmovému, ale životnému a konkrétnemu. “Múdrosť ľahko uzrú tí, čo milujú, iba predchádza tých, čo po nej túžia. Tomu, kto ju hľadá zrána, netreba sa namáhať, lebo ju nájde sedieť pri svojich dverách.“ Ak si ju teda nenašiel, skúmaj sa dobre, či si ju skutočne hľadal, či tvoja túžba po nej nebola len dajakou chúťkou bez toho , žeby sa dakedy stala skutočnou vôľou, presným, určitým a záväzným úsilím. Keď vravíš, že ju chceš objaviť, skúmaj sa, či to z teba hovorí láska, alebo je to iba nejasná zvedavosť, alebo márnivá záľuba mať určité vedomosti, alebo dajaká rozumová pažravosť. To nemá nič spoločné s pravou múdrosťou. Tu ide o autentickú lásku k pravde. A vieš, čo to značí? Má byť vrcholom tvojich záujmov, treba na ňu stále myslieť, cítiť po nej smäd a nikdy sa nenasýtiť uvažovaním o nej.

A značí to predovšetkým záväzne ju deň čo deň žiť, premieňať ju na skutky a vnášať ju do svojho správania. Nemôžeš sa uspokojiť iba tým, že pravdu máš. Bol by to iba sterilný obraz, predmet patriaci do múzea. Len čo objavíš dačo pravdivého, dačo správneho, nesmieš to založiť romanticky do albumu pekných myšlienok, ale musíš tak začať robiť a skonkretizovať to do skutku každodenného života. „Keď budeš žiť podľa pravdy a v láske“, ako hovorí svätý Pavol Efezanom (4,15), zistíš, že si sa priblížil ku Kristovi, ktorého evanjelium nazýva svetlom, čo osvecuje každého človeka, prichádzajúceho na tento svet. Šťastný, ak budeš vedieť počúvať v sebe Boží hlas, šťastný, ak budeš vedieť vykročiť za svetelným lúčom, čo v tebe prebleskne každé ráno. Šťastný, ak to slovo a ten lúč premeníš na pohľad, na znak, gesto, dar, pomoc, úsilie, svedectvo pre každého, koho stretneš.

Giovanni Albanese

VZÁCNA PONUKA

Image: FreeDigitalPhotos.net