Ožil Dom Jana Hálu vo Važci

Pri príležitosti 90. výročia vyhorenia Važca otvorili v  obci uplynulú sobotu výstavu Važecké zlato. Po šestnástich rokoch od krádeže obrazov Jána Hálu jeho galéria ožila a bol tu znovu prezentovaný jeho originálny obraz s názvom Zbieranie zemiakov. Otvorenie výstavy v Dome Jána Hálu je prvým krokom k oživeniu jeho galérie a aktivitám naplánovaným počas roku 2021 k osvete a šíreniu umelcovho odkaz.
Výstava Važecké zlato je tematicky zameraná na každodennú plodinu tunajších ľudí – zemiak. Zemiaky mali lokálni obyvatelia vo veľkej úcte. Grula, po važecky zemiak, bola po stáročia základom obživy Važťanov. Sadenie zemiakov, okopávanie a ich zber spájali rodiny, ktoré spoločne zdieľali radosť z dobrej úrody. Výstava cez umelecké diela prezentuje zemiak, ako važecké zlato v rôznych jeho podobách. „Važec a dielo Jána Hálu ma očarili a preto som sa do Važca presťahovala a pokúsim sa do dreveničky a Domu Jána Hálu prinavrátiť život. Vernisáž bola iniciačným aktom sprievodných aktivít výstavy, ktoré budú v priestoroch Domu Jana Hálu prebiehať až do 17. októbra 2021,“ vysvetlila kurátorka výstavy Zuzana Janečková. Do výberu diel Janečková zaradila aj originál diela Jana Hálu s názvom Zbieranie zemiakov z roku 1945, ktorý ako jeden z mála zostal v tunajšej galérii v osudnú noc 5. mája 2005, kedy bola takmer celá stála expozícia odcudzená. Krádež dodnes nebola objasnená.
Okrem diela Jana Hálu sú vystavené aj diela umelcov a umelkýň súčasného umenia - Milana Housera, Svätopluka Mikytu, Marianny Mlynárčikovej a Nory Ružičkovej. Súčasťou výstavy je aj legendou opradená akvizícia z expozície Obecného literárneho múzea vo Važci - kameň pripomínajúci zemiak. \"Kameň\" bol nájdený počas kopania zemiakov miestnym obyvateľom Michalom Hybenom. Jeho tvar aj hmotnosť vzbudzujú otázky ohľadom pôvodu, ktorý nebol dosiaľ vedecky preskúmaný. Záhada kamenného zemiaku sa stane počas trvania výstavy ústredným predmetom bádania. Program sobotňajšej vernisáže doplnilo vystúpenie Folklórneho združenia Stráne a degustácia tradičných zemiakových špecialít od važeckých žien.
„Odkaz Jána Hálu je stále živý a atraktívny aj v dnešnej dobe. Verím, že sa vďaka spolupráci kraja, Liptovskej galérie Petra Michala Bohúňa, obce Važec a organizácie Region Liptov podarí vytvoriť atraktívnu ponuku, ktorá bude lákadlom pre domácich, ale aj zahraničných návštevníkov,“ povedal riaditeľ odboru kultúry Žilinského samosprávneho kraja Martin Hromada.
„Pre mňa osobne je oživenie odkazu Jána Hálu veľký moment. Pred nedávnom sa stal Važec mojím domovom a počas celého života sme tu trávili s rodinou mnoho času. Táto rázovitá obec má potenciál aj ako miesto ďalšieho rozvoja udržateľného cestovného ruchu,“ povedala riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu REGION LIPTOV Darina Bartková.
Všetky zainteresované organizácie, vedenie kraja aj galérie, spolu s obcou Važec spojili sily, aby revitalizovali Dom Jána Hálu a vytvorili podmienky na sprevádzkovanie nového kultúrno rezidenčného centra. Žilinský samosprávny kraj vybudoval kanalizáciu v hodnote 12 000,- eur, Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa vytvorila v Dome Jána Hálu stále pracovné miesto a poskytla Občianskemu združeniu Mixér priestory na realizáciu celoročného programu. OZ Mixér dostalo financie aj z Fondu na podporu umenia a to celoročnú dotáciu 10 000,- eur a na plánované sympózium čiastku 4 500,- eur. Obec Važec poskytla maximálnu súčinnosť aj finančné prostriedky vo výške 3 000,- eur na obnovu budovy a záchranu dreveničky. „Ďakujeme vedeniu Žilinského samosprávneho kraja a Liptovskej galérii Petra Michala Bohúňa za revitalizáciu Domu Jána Hálu a prinavrátenie jeho diela do našej obce.  Aj naďalej budeme radi kooperovať, aby odkaz umelca nezapadol do zabudnutia, ale práve naopak, poslúžil na prezentáciu Važca a jeho krásnych tradícií,“ uzavrel zástupca starostu obce Važec Peter Jacko.
Znovuotvorenie Domu Ján Hálu a dreveničky nebolo ľahkým krokom. Istú dobu po krádeži obrazov bola pôvodná galéria zatvorená a následne v nej boli počas letných prázdnin realizované dočasné výstavy. Napriek tomu, že bola väčšina diel umelca odcudzená, jeho dielo má vo Važci silné korene a jeho autentická prezentácia na toto miesto právom patrí.