V tiesňavách a roklinách

  Sila vody je strašná. Odkrajuje horské masívy z pieskovca, vápenca i tvrdej žuly. Láme a drobí kameň, preniká skalou, vyhladzuje balvany. V zrýchlenom filme možno vidieť, ako prebieha dej, ináč ľudskému oku neviditeľný. Semeno klíči a vyrastá, púpä ruže sa nádherne rozvíja do zrelého kvetu. Časový interval niekoľkých týždňov sa skrátil na niekoľko minút.  Aký úžasný by bol film, ktorý by vedel v skratke ukázať  dej stáročí a tisícročí, ako sa horský potok, horská riečka prebojovali cez skalnú prekážku.

Ako Váh prelomil bariéru Malej Fatry,  ako si Hornád prekliesnil cestu Slovenským rajom, ako drobný Zádielský potok roztváral dramatickú náruč rovnomennej doliny.
Sú cesty, ktoré vedú k lákavým cieľom na vrcholy, na vyhliadky, k starým hradom či    osviežujúcim vodným  plo- chám a prírodným zátišiam.
Jestvujú však cesty, ktoré samé sú cieľom, ktorých najvlastnejšie blízke okolie je priam podstatou, hľadaným a obdivovaným čarom horskej prírody. To sú cesty roklinami, tiesňavami a kaňonmi, ktoré sústreďujú pozornosť na nezvyčajnú divú skalnú kulisu, takú, čo sa vyskytuje skôr v rozprávkach ako v skutočnosti. Zo strmých stien visia mokré machy, v takmer večnom tiesni sa černejú balvany potoka a mätež zelene a padlých kmeňov často celkom zahatáva cestu.  Iba s ťažkosťami prediera sa tu úzky chodníček okolo vodných tôní a ozrutných vytúžených lievikov, medzi skalami a zrázmi, pod prevismi konárov okolitej divej pralesnej vegetácie. Tu treba zdolávať strmý prah po vlhkých priečkach dreveného rebríka, balansovať po vratkej lavičke z dvoch odrúbaných kmeňov, alebo preskákať potok po kameňoch. Iba kde-tu možno urobiť zopár oddychových krokov po piesčitom kúsku zeme medzi lopúchmi, veď tu je takmer každý meter samostatným zážitkom, ukla dajúcim sa do pamäti spomienok.
Tu nemožno byť  všedným a vecným, tu príroda hýrila fantáziou a prebúdza ju u každého citlivého pútnika, ktorý tadiaľ prechádza. Aký tajomný svet sa asi nachádza v hlbinách skál za mohutne vyvierajúcim potokom. V tých čiernych dierach vysoko v úbočí, odkiaľ vylietajú vrany, musí byť asi sídlo zlej strigy, a ak za pochmúrneho dňa stál poverčivý človek v ústí Róthovej roklinky v Sloven- skom raji, určite uveril, že tu je ozajstný vchod do pekla, odkiaľ každú chvíľu začnú  vylietať čerti.
Rokliny a tiesňavy majú dvojité čaro. Čaro letného obedňajšieho slnka, ktoré iba vtedy preniká až na dná ich hlbín, rozsvecuje farby lístia a kvetov, dáva zažiariť vodným kaskádam a ponecháva vetru poihrať sa s tieňmi. No je tu však i čaro daždivých dní a nízkych mrakov, čaro hmiel z pariacich sa papradín, z vlhkej humusovej pôdy, keď v napnutých pavučinách chvejú sa diamanty vodných kvapiek a keď vodné pary zosobňujú každý bútľavý peň, každý chvejúci sa konár.
Tu niekde sa skryla romantika, tu, do neprístupného kaňonu Kvačianskej doliny, v ktorej si jedinú cestu razí bystrý potok a kde sa človek musí brodiť, plávať, liezť, šplhať, lebo tu, v stometrových hĺbkach, je iba nepatrným tvorom, zato veľkým v naplnení svojich radostí a túžob.

Miroslav Kukačka