Cudzokrajné parazity v matracoch?!

 Zdesenie, panika a v niektorých prípadoch aj hnus zaplavili slovenské domácnosti, keď sa pred pár dňami začala šíriť informácia, že naše domovy berú útokom cudzokrajné parazity. A rovno cez posteľ!

Najlepšie príbehy naozaj píše život, šíreniu dezinformácií zas pomáha sila médií a široký záber internetu. Stačí, aby sa niekde objavila krátka, ale pre ľudí nejakým spôsobom fascinujúca informácia, a už sa zdieľa na sociálnych sieťach, šíri hromadnými mailovými správami a debatuje sa o nej pri káve a pive.

Presne takýto „život“ vo veľkom štýle začala žiť informácia o vraj cudzokrajnom a vraj parazitovi, ktorý napadol niekoľkých členov domácnosti na juhu Slovenska a ktorý sa k nim dostal spolu s novým matracom. Informácia odznela v televízii, objavila sa v niekoľkých denníkoch a odvtedy až dodnes žije na sociálnych sieťach a ďalších fórach.
Bol by to fór, keby to bolo naozaj vtipné, v skutočnosti však ide o zmesku domotaných informácií, ktoré, žiaľ, mnoho ľudí berie ako fakt. Prvý a hlavný problém je v parazitovi a jeho údajnom exotickom pôvode. Podľa správy doštípal členov nešťastnej rodiny kožojed – v našich končinách nežijúci parazit. Keď sme však u odborníkov na parazity začali zisťovať, čo je to za potvoru, ako a kde žije a ako ľuďom robí zle, pomerne dlho sme sa nevedeli dopátrať odpovede. Stále krútili hlavou, že nerozumejú. Exotický parazit, útočiaci na ľudí, keď sú v posteli a zavŕtava sa im pod kožu?!
„Ako súvisia matrace s parazitmi a s kožojedmi, po slovensky kožiarmi?“ reagoval entomológ RNDr. Ľubomír Vidlička, CSc., z Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied. „Veď kožiare nie sú parazity a už vôbec nie ľudské. Nikdy som nepočul, že by existovali nejaké špeciálne parazity v matracoch ani u nás, ani inde vo svete.“ Pripustil jediné. „Tak v matracoch, ako aj v čomkoľvek inom, sa môžu zdržiavať roztoče, ktoré by mohli u citlivých ľudí spôsobovať alergie.“ Bodka.

Nenásytný cestovateľ
Ak aj testy v prípade napadnutej rodiny naozaj preukázali, že kožu im poranil kožiar (kožojed), nie je pravda, že to bol parazit, ani že je z cudziny a ponúka sa hneď niekoľko pravdepodobnejších vysvetlení, ako sa k rodine „prisťahoval“, než že do nej prenikol v novom matraci.
Kožojedy sú chrobáky, ktoré si rady pochutia na mŕtvej koži, nepohrdnú však ani vlnou, kobercom a občas mäsom. Nezriedka sa vyskytujú v múzeách. Nie ako súčasť zbierok, ale ako nežiaduci škodcovia, ktorí sa v záľahe starých exponátov a artefaktov zrejme cítia ako v nekonečnom obchode s potravinami. Najmä larvy kožojedov sú nesmierne pažravé.
Druh nazývaný kožojed domáci sa pôvodne vyskytoval iba v strednej Európe, potom sa však spolu s človekom rozšíril do celého sveta, takže sa o ňom dá prehnane povedať, že je to cestovateľ. Prírodu veľmi nemusí, oveľa častejšie sa vyskytuje v komorách, skladoch, v ľudských obydliach, ale aj vo vtáčích hniezdach (zvlášť obľubuje holubacie) a v norách stavovcov. Ako sa uvádza na stránke spoločnosti DDD Active, ktorá sa špecializuje na deratizáciu, dezinsekciu a dezinfekciu, v obydliach človeka konzumuje kožojed domáci kožušiny, čalúnený nábytok, koberce z pravej ovčej vlny či plstené klobúky, no občas ho nájdu aj na údenej slanine, v mäse a syroch. O matracoch ani ťuk.

V posteli nikto nie je sám
Výrobcovia matracov sú presvedčení, že cudzokrajné parazity sa môžu vyskytnúť iba v matracoch z prírodných materiálov, pri výrobe ktorých nebol dodržaný technologický postup, alebo sa hotové matrace nevhodne skladovali a prepravovali. „Ak sa dodrží teplota spracovania materiálov pri vulkanizácii kaučukovníkového mlieka, ktorá je približne 120 °C, parazity nemajú šancu prežiť,“ hovorí Ing. Anton Chvála, marketingový riaditeľ slovenskej firmy SEGUM. „Bezpečný matrac musí mať certifikát o hygienickej neškodnosti, a ak bol navyše vyrobený na Slovensku, nemal by obsahovať cudzokrajné parazity.“
Pri výbere matraca si preto treba všímať, či má certifikát označený Fyto, ktorý je zárukou toho, že pri jeho výrobe, skladovaní a preprave boli dodržané všetky hygienické normy. Fyto certifikát musia mať všetky matrace, ktoré sa vyrábajú a vyvážajú v rámci EÚ. Nezabalený matrac radšej domov neťahajte a pri kúpe z druhej ruky rátajte so všetkým, lebo hygiena niečoho, na čom sa už spávalo, sa nikdy zaručiť nedá.
Parazity v ňom byť nemusia, ako sa však hovorí, v posteli človek nie je nikdy sám. V bielizni, v plachte a aj v matraci si relatívne dobre žijú niektoré druhy roztočov. Pochutnávajú si na ľudskej koži a citlivejším ľuďom môžu spôsobovať napríklad problémy s dýchaním alebo aj kožné vyrážky. „Najmenej sa im darí v matracoch, ktoré majú platne z gumokokosu, čo je kombinácia kokosového vlákna s kaučukovým mliekom. Ale oveľa dôležitejšie než vnútro matraca je jeho poťah, mal by byť z kvalitných materiálov, mal by sa dať z matraca sňať a mal by sa dať vyprať aspoň pri teplote 60 °C, hoci optimálna je 95 °C,“ radí A. Chvála zo spoločnosti SEGUM.
Opäť teda platí, že budeme spať, ako si ustelieme, a budeme nažívať s toľkými ďalšími organizmami, koľkým to dodržiavaním hygieny, upratovaním a čistením dovolíme.