Nektár s vôňou raja
27.07.2012 (DENNIKRELAX)
Drevené kreslo potiahnuté zlatým aksamitom, plápolajúci krb. Jemné sklo zazvoní, pootvoreným francúzskym balkónom sa vkráda vzduch zmiešaný s vôňou lesa, priestorom poletujú tlmené hlasy, ktoré sa miešajú so zvukmi swingu a vy to všetko vnímate cez jantárovo zlatý závoj. Závoj plný vôní, pocitov, prekvapení a chuti. Tekutý závoj, ktorý hovorí rozkošníckou rečou. Rečou koňaku. Rečou Martellu.
Juh Francúzska je kraj, o ktorom sa učia deti jednak v zemepise, ako aj v literatúre či výtvarnej výchove. Ostré slnko a dokonalé svetlo učarovalo maliarom, mentalita obyvateľov a vzácnosť kraja spisovateľom. Práve na juhu Francúzska sú svetoznáme letoviská, v ktorých okolí si filmové hviezdy rady kupujú či stavajú svoje rezidencie. Ten čarovný kus Európy rodí jedny z najlepších vín sveta. Preto nečudo, že kráľovský nápoj koňak má domov práve v tomto rozprávkovom kraji.
Pod jasným a štedrým slnkom sa po bohatej pôde plazia nekonečné kilometre viníc, ktoré sú len akoby nedopatrením prerušené hospodárskymi stavbami, cestou či dokonca mestom. V kraji Bordeaux, okolo mestečka Cognac, sa začína dlhá a dôstojná cesta vínnej révy. Len tu sa môže narodiť koňak. Len tu a nikde inde na svete.
Ľudia v tomto kraji už od osemnásteho storočia žijú pre kráľa koňakov, pre Martell. Roku 1715 prišiel do Cognacu mladý muž z Jersey a začal obchodovať s eaux-de-vie. Volal sa Jean Martell. A už v roku 1720 sa vyexpedovalo do Hamburgu, Liverpoolu a Londýna 40 000 barelov koňaku. Dnes je zárukou tohto najlepšieho medzi koňakmi už ôsma generácia rodiny Martellovcov.
V kráľovstve koňaku
Tajomstiev má Martell hneď niekoľko. Jedným z nich je pôda a podnebie. Hrozno, ktoré sa používa na výrobu, môže pochádzať iba zo štyroch malých oblastí v okolí mesta Cognac. Sú to Fins Bois, Petite Champagne, Grand Champagne a Borderies. Borderies je rozlohou najmenšia, ale významom prevyšuje ostatné. Práve pôda v Borderies dáva typickú kvetinovú vôňu.
Po vinobraní sa z hrozna urobí čistý mušt. Martell používa špeciálne lisy so vzduchovým vankúšom, aby nedošlo k rozdrveniu zrniečok vo víne. Dostalo by horkastú chuť. Pre znalcov Martell používa väčšinou tieto druhy bieleho vína: Ugni Blanc, Folle Bianche, Colombard. Najkvalitnejšie druhy vín nie sú vhodné práve vďaka svojim vynikajúcim vlastnostiam na výrobu koňaku.
Okolie mesta Cognac je celkom pod vládou Martellovcov. Patria im vinice, pôda, zámky i časť mesta. A vôbec nevadí, že pozdĺž ciest sú billboardy na Hennesy, R. Martin či Courvoisier. Po cestách jazdia nákladné autá Martell a za výkladmi obchodov sa pýšia fľaše s koňakom Martell.
Celý dlhý príbeh koňaku sa odohráva v tomto kraji. Od vinobrania po stáčanie do fliaš. Medzi vinicami sa černejú pavučiny ciest a na nich ako kvapky rosy svietia hospodárske budovy. Obklopená vinicami žije aj destiléria. Miesto, kam putuje víno, aby sa podrobilo krstu ohňom dvojitou destiláciou.
Celá procedúra a aparatúra používaná pri nej sa nezmenili od konca 16. storočia, keď, ako rozpráva legenda, v sne prišiel rytier rádu Croix Marron práve na myšlienku dvojitého varu. A Martell toto vnuknutie využíva už 278 rokov.
Víno sa privedie do bodu varu a alkoholové výpary sa odvádzajú a kondenzujú studenou vodou. Po prvej destilácii sa z vína stáva brouil-lis. Toto brouillis sa opäť destiluje na eau-de-vie. Prvá časť eau-de-vie z druhej destilácie je vždy veľmi silná na alkohol, a tak sa prvé 2 až 3 percentá nazývané „hlava" dajú preč. Druhá časť je „srdce". So svojimi 70-75 percentami alkoholu budúci koňak. Potom spadne alkohol pod 70 percent, a toto eau-de-vie sa dá bokom na ďalšiu destiláciu.
Destiléria u Martellovcov pripomína výlet do minulosti. Nízka murovaná budova je zložená z niekoľkých veľkých miestností. V nich žiaria medené kotly stojace na peciach z jasnočervených tehál. A aj keď je výroba riadená pomocou počítačov, stále je všetko v rukách ľudí a v ich umení. Z dverí vychádza muž a stáča si do pohára práve vydestilované eau-de-vie. Vyzerá a chutí ako slivovica.
Destilácia sa začína v októbri alebo novembri a musí sa, podľa zákona, skončiť do 31. októbra. Na výrobu jedného litra koňaku treba 11,25 kg hrozna a 9 litrov vína.
Spánok v storočných sudoch
Miesta, kde koňak rastie, dospieva a zreje, vidieť už z diaľky. Tmavé, chcelo by sa povedať, špinavé budovy. Každý sklad, v ktorom odpočívajú sudy s budúcim koňakom, je potiahnutý čiernou hubou, zvonka i zvnútra. Hubou, ktorá žije z koňaku, ktorým sú steny skladov úplne nasiaknuté. Hubou, ktorá je vyberačom anjelskej dane.
Po vydestilovaní sa „srdce" odoberie ako kukla na spánok. Najskôr sa niekoľko rokov ponechá v nových sudoch. Tie sú však príliš mladé na to, aby poskytli kvalitu koňaku. A tak putuje srdce do starých dubových sudov. V nich je uložený niekoľko rokov. Niektoré eau-de-vie dozrievajú päť rokov, iné päťdesiat a niektoré dokonca aj stopäťdesiat. Spí a premieňa sa na nektár nikým a ničím nerušený. Hnedé sudy potiahnuté pavučinami a označené kriedovými nápismi. Ticho a kľud.
Tmavý a studený sklad len nerád púšťa do svojho brucha cudzincov a teplo. Tu v niekoľkých vrstvách nad sebou ležia a pracujú aj storočné sudy plné budúceho koňaku. Jedným z dôvodov, prečo sa na výrobu používa práve Troncaiský dub, je veľká hustota jeho dreva. Prepúšťa len veľmi malé množstvo výparov. V útrobách týchto sudov koňak absorbuje z dreva tannin a pritom oxiduje. Kontakt tanninu s kyslíkom dáva tekutine vôňu, chuť a jantárovú farbu.
Pri zrení stráca koňak svoju silu, ale aj objem. Tomuto vyparovaniu, ktoré určuje budúci charakter koňaku, sa hovorí anjelská daň. Každý rok si takto anjeli odnesú dve percentá koňaku.
Konečná stanica
Mestom Cognac preteká riečka. Domy na jednom brehu sú sídlom Martellu. Nachádza sa tu aj budova, v ktorej sa eau-de-vie miešajú a vzniká skutočný koňak. Zrenie v sudoch totiž ešte nie je pre koňak konečnou stanicou.
Zo sudov sa zlatá tekutina premiestni do medených nádob a v nich sa, podľa presne určených pomerov, zmieša s ďalšími eau-de-vie. Pomer jednotlivých zložiek koňaku strážia špecialisti Martellu. Treba, aby sa dodržiavala čo najviac chuť značiek Martellu, aj keď každý ročník má trocha inú chuť. A tak sa síce postupuje podľa pôvodných receptúr, ale detailne sa množstvá rôznych druhov koňakov menia podľa chuti.
O tom, ako bude chutiť hoci Martell Cordon Bleu z určitého roku, sa rozhoduje v laboratóriu, kde sa mieša a ochutnáva a mieša a ovoniava a napokon sa rozhodne, koľko hektolitrov akej odrody sa zmieša s koľkými hektolitrami inej. Od toho, napokon, závisí aj farba koňaku.
Krištáľovo priezračným hrdlom tečie zlatý nektár a jemne sa znáša do oblého pohára. Okolie ovládne vôňa raja. Jemne držíte pohár proti svetlu a pozorujete zlatý závoj, ktorým chvíľami preblesne červená, inokedy jantárová farba. Hľadáte tie správne slová. Strácate reč nad vôňou mandlí a dreva, ktoré je také nekonečne elegantné v Martelli Extra!
Free images from FreeDigitalPhotos.net
| Diskusia ku článku: | Komentárov: |


































































