Po stopách 7 divov sveta – Visuté záhrady Semiramidine

Existencia visutých záhrad síce nie je jednoznačne preukázaná, avšak vyše 2000 rokov sa o visutých babylonských záhradách rozpráva s tým, ako fantasticky asi museli vyzerať. Staroveké mesto Babylon, ktoré ležalo na území dnešného Iraku bolo známe svojou pompéznosťou a luxusom, ale nikde v správach o ňom nie sú spomenuté dych vyrážajúce záhrady. Aj preto je tento div sveta najzáhadnejším zo všetkých.

Dve tvrdenia, ktoré sa objavili v súvislosti s visutými záhradami, sa postupne preukázali ako chybné. S najväčšou pravdepodobnosťou sa totiž z gréčtiny nesprávne preložilo spojenie visuté záhrady, pravdivejší by bol preklad strešné záhrady na terasách. Rovnako sa historici zhodujú na tom, že záhrady nedala postaviť kráľovná Semiramis, ale novobabylonský panovník Nebukadnesar II.

Legenda vraví, že Nebukadnesar II. dal vybudovať prekrásne záhrady pre svoju manželku Amytis, ktorá pochádzala z Perzie a chýbala jej zeleň v pustom Babylone. Tým jej vytvoril ilúziu domova, a zároveň sa v krásnych záhradách mohli spolu prechádzať a oddychovať.

Babylon počas vlády Nebukadnesara II. prekvital. Aj archeologické vykopávky skutočne potvrdili, že Babylon toho času bol v období zlatého veku. Preto i visuté záhrady museli byť jedinečné. Pravdepodobne pozostávali z piatich stupňov, teda terás, v ktorých to voňalo naširoko- naďaleko. Na základe výskumov sa dá predpokladať, že v záhradách kvitli borievky, figovníky, olivovníky, zdobil ich vinič, myrta, datľovníky a mandľovníky, ale i slivky, hrušky a granátovníky. Tieň poskytoval dub, céder, cyprus, jaseň i vŕba, a rovnako aj dub, ebenovník a viacero druhov ihličnanov. Keďže terasovité záhrady v horúcom Babylone museli byť zavlažované, vodné kanály ako malé riečky zdobili celý výtvor.

Herodotos záhrady nespomína vôbec, a tak existujú vedci, ktorí popierajú ich existenciu. Ak však existovali, muselo ísť skutočne o zázrak. V meste chudobnom na zeleň sa totiž každý zelený lístok musel javiť ako malý zázrak.

Ivana Rodáková