DENNÍK RELAX - Po stopách 7 divov sveta – Pyramídy //

Po stopách 7 divov sveta – Pyramídy

 

Prvým divom sveta, ktorý spomína už sám Herodotos, sú egyptské pyramídy. Éru stavieb pyramíd začal Džóser, panovník 3.dynastie, zhruba okolo roku 2650 pred n.l. Celý projekt mal v rukách najslávnejší egyptský staviteľ Imhotep, ktorý bol po smrti zbožstvený. Džóserova pyramída bola šesťstupňová, vysoká cez 60 m a  bola postavená výlučne z kameňa. Za najkrajšiu pyramídu bola v staroveku považovaná jednoznačne Snofruova, ktorú volali ružová, pretože bola obložená ružovými platňami. Najslávnejšou je však Chufuova pyramída, viac známa pod pogréčteným názvom ako Cheopsova pyramída alebo Veľká pyramída v Gíze.
 
Egypťania verili, že bytie prebieha v troch sférach, a to podzemnej, pozemnej a nebeskej. Predstavovali si ich ako rovné dosky, ktoré sú od seba rozdelené vertikálnymi osami a boli presvedčení, že kedysi bol možný prechod z pozemnej sféry do nebeskej. Mysleli si, že sa dalo žiť určitý čas s bohmi, ale keďže boli ľudia hriešni, bohovia zakázali tento prechod. Priblížiť sa bohom dalo aspoň tak, že sa stavali vysoké chrámy. Pyramídy boli doslova megalomanskými stavbami tých faraónov, ktorí mali dostatok zdrojov, ale i času na postavenie si takejto majestátnej hrobky.
 
Predpokladá sa, že Veľká pyramída váži viac ako 5 miliónov ton a na plochu, akú zaberá, by sa zmestilo aj 200 tenisových kurtov. Je to skoro súvislá kamenná masa, ktorú tvorí viac ako 2 milióny kamenných kvádrov. Existujú domnienky, že špička pyramídy bola pôvodne pokrytá zlatom, ktoré sa v slnečnom svetle jagalo doširoka doďaleka. Pyramída bola v staroveku biela, pretože jej povrch bol vytvorený z belejúceho sa vápenca. Dlhodobo to bola najvyššia stavba sveta a napriek súčasným moderným technológiám ju stále mnoho odborníkov považuje za najmohutnejšie a najpresnejšie postavené ľudské dielo.
Súčasťou pyramídového komplexu sú aj mastaby ( v preklade lavice), ktoré mali slúžiť ako hrobky pre vysokých úradníkov a hodnostárov, ale i pre vzdialenejších príbuzných faraóna. Hrobka v pyramíde bola vybudovaná v podzemí a skladala sa z množstva chodieb a miestností, ktoré vytvárali labyrint s účelom zmiasť prípadných rušiteľov pokojného odpočinku faraóna. Ako vieme, väčšina pyramíd bola vykradnutých, a tak sa skvosty roztratili.
 
Pyramídy vyrážajú dych najmä v súvislosti s náročnosťou takýchto stavieb bez použitia moderných technológií. Už len doprava materiálu sa javí ako problematická, nehovoriac o ľudských zdrojoch a schopnosti organizovať prácu tisícok ľudí. I keď sa Egypt môže popýšiť najmajestátnejšími pyramídami, tento typ stavby sa nachádzal aj na iných miestach sveta, napr. na území dnešného Sudánu alebo Mexika.
 
Geometrický tvar pyramídy ostáva obľúbený až podnes, potvrdzuje to viacero moderných stavieb súčasnosti, ktoré sa v tomto ohľade nechali inšpirovať starovekom.
 
I. Rodáková

 



Články z rubriky: História

Nenávidel seba, Židov či cele ľudstvo?

Nenávidel seba, Židov či cele ľudstvo?

Povojnové obdobie bolo „hitlerocentrické": najmä nemeckí historici zdôrazňovali ..

Po stopách 7 divov sveta – Diova socha v Olympii

Po stopách 7 divov sveta – Diova socha v Olympii

Feidias na nej pracoval vyše 8 rokov. ..

Tádž Mahal – skvost Indie

Tádž Mahal – skvost Indie

Táto jedinečná stavba je často priraďovaná k siedmim divom sveta. ..

Modrý kostolík v Bratislave

Modrý kostolík v Bratislave

Kostol svätej Alžbety, pre mnohých známy ako modrý kostolík v ..