Ohýbaj ma majiteľ, pokiaľ som ja šteňa

Ohýbaj ma majiteľ, pokiaľ som ja šteňa

 

Medzi niektorými chovateľmi prevláda názor, že výcvik nemôže začínať pred dosiahnutím šiestich mesiacov veku šteňaťa. To je, samozrejme, nezmysel. V tomto veku sa mladé psy naučili už veľmi veľa a majú vyvinuté aj niektoré zlé vlastnosti, napríklad ťahanie na vodidle či skákanie na pána. Výcvik je potom oveľa ťažší pre pána aj pre psa, a pes sa musí skôr precvičovať než cvičiť.
 
V prvých týždňoch života prebieha najviac z toho, čomu sa šteňa naučí, procesom zvaným klasické podmieňovanie. Tým zviera formuje spojitosť medzi vonkajšou udalosťou (podnetom) a vlastnou reakciou. To je základ procesu socializácie. Počas neho sa šteňa učí, že svet je alebo nieje príjemné miesto.
 
Klasické podmieňovanie môže vyvolať aj veľa nečakaných negatívnych výsledkov. Napríklad šteňa, ktoré bude umravňované plesnutím zloženými novinami, si môže spájať noviny so strachom a neskôr napádať ľudí, držiacich zložené noviny. Tento príklad slúži na to, aby sme si neprestali uvedomovať, že vnímanie psa je relatívne obmedzené, limitované. Zatiaľ čo pes si vytvára jednoduché spojenie medzi strachom a novinami, je pravdepodobné, že si nevytvára žiadne spojenie medzi disciplínou a sprievodným nevhodným správaním, za ktoré sme ho potrestali. To platí najmä vtedy, ak nasleduje trest až potom, keď prejavy nevhodného, čiže nežiaduceho správania prestali.
 
Trest prichádzajúci určitý čas po nežiadúcej činnosti je pre psy i iné zvieratá bezvýznamný, pretože zviera si nevytvára žiadne spojenie medzi nevhodnou činnosťou a trestom.
 
Ako ostatné sociálne žijúce zvieratá, aj pes sa učí veľa svojich činností, získaných počas života, od ostatných členov skupiny. Tieto činnosti môžu byť pozitívne - napríklad prísť na privolanie ako druhý pes, ale aj negatívne, napríklad agresívna či bojazlivá reakcia. Psy sa učia aj od ľudských členov skupiny - svorky.
 
Ak sa napríklad majiteľ zakaždým rozčúlene ženie k zvoniacemu telefónu, šteňa sa čoskoro naučí, že táto reakcia je správna a sprevádza majiteľa hlasitým štekaním. Vzrušivejší pes, ktorého správanie skĺzne do problematického, môže svojim štekaním počas telefonovania sústavne obťažovať majiteľa tak, že si už v pokoji nezatelefonuje.
 
Vari najvýznamnejšou súčasťou procesu, ktoré sa psy učia o svojom sociálnom a fyzickom prostredí, je proces nazvaný operačné podmieňovanie. Princípom tohto typu učenia je fakt, že pôsobenie a určitý prirodzený systém psa vyúsťuje v pozitívne alebo negatívne zosilňovanie. Pozitívne zosilňovače môžu byť napríklad odmeny, ktoré zvyšujú frekvenciu určitého správania. Negatívne zosilňovače majú za následok vyhnutie sa alebo únik. Môžu byť spojené s bolesťou a znižujú frekvencie správania, ktoré ich vyvoláva. Pes sa učí zmeniť svoje správanie v úsilí uniknúť bolesti, ak sa negatívny zosilňovač používa v správnom čase.
Ak je načasovanie nesprávne, pes môže byť zmätený a v niektorých prípadoch sa naopak nesprávne správanie, ktoré chcel majiteľ odstrániť, môže ešte zhoršiť. Navyše, pozitívne zosilňovanie má tú výhodu, že zároveň zosilňuje a upevňuje vzťah medzi pánom a psom.
  
Výskum ukázal, že na dosiahnutie efektívneho učenia, ktoré by nespôsobovalo zvieraťu stres, je potrebné udržať rovnováhu medzi povelom a očakávanou odpoveďou zvieraťa. Ak je psychické spojenie neuskutočniteľné, zviera je stresované a jeho odpoveď je neprimeraná, prípadne žiadna či agresívna. To je podobné stavu mysli človeka, ktorý chce niečo urobiť, a nie si je istý, čo jeho čin vyvolá. Ak majiteľ presne nevie, čo chce, môže vyvolať podobný stav u svojho psa. Ak napríklad používa povel „ku mne" na privolanie s odmenou maškrty za dobré vykonanie tohto cviku, a zároveň tento povel používa na privolanie psa, ktorého vzápätí trestá za nevhodné správanie. Pes sa pri tomto povele ocitne v neistote, či bude odmenený alebo potrestaný, ak vykoná cvik a vráti sa k majiteľovi.