Neskoroletné odrody ovocia sa dajú v chladnejších skladoch už dlhšie uchovať.  Uchovateľnosť predlžíme, keď najmenej štyri dni pred zberom stromy a predovšetkým ich plody ošetríme proti skládkovým chorobám ochrannými prostriedkami – druhy Vám poradia v odborných predajniach.

Ovocie oberáme v správnej zberovej zrelosti. Na slaborastúcich podpníkoch jabloní dozrievajú plody skôr ako na bujnejšie rastúcich a najmä na vysokokmeňoch. Nie je správne ovocie po obratí nechať vonku cez noc na rose, ako sa robilo kedysi. Skracuje sa tým jeho skladovateľnosť. Ihneď po obratí dáme ovocie do chladnejších priestorov.

Neskoroletné odrody oberáme pred plnou konzumnou zrelosťou, asi v týždennom predstihu. Plne zrelé ovocie nevydrží dlhé skladovanie. Priskoro obraté plody zas nezískajú typickú odrodovú chuť a arómu a skoro vädnú. Oberajme ich so stopkou a s plodmi zaobchádzajme opatrne. Niektoré odrody sú zvlášť citlivé na omak a rýchlo hnijú.

Skladovacie priestory si pripravme aspoň s týždňovým predstihom. Po vyčistení steny a strop vybieľme vápnom. Liesky, debničky a podlahu dezinfikujme roztokom modrej skalice (2 %), alebo iným vhodným dezinfekčným prostriedkom. Sklady vetrajme cez noc, aby sa v nich udržala nižšia teplota.

Po obratí ovocia ukončíme rez broskýň, ostatných kôstkovín a drobného ovocia. Broskyňové podpníky, i niektorých iných ovocných druhov, ešte držia miazgu, najmä ak sme im pôdu udržiavali dostatočne vlhkú, preto môžeme ešte očkovať, prípadne preočkovať na nižšie položenom mieste podpníka, ak skoršie očkovanie nebolo úspešné.

Máme ešte poslednú možnosť založiť si nové jahodovisko. Pravdaže, už nám neprinesie v budúcom roku takú bohatú úrodu ako vysadené v júli a auguste, ktorých sadenice by mali byť už dobre zakorenené. Ak leto bolo mimoriadne suché a teplé, treba aj septembrovú výsadbu výdatne zalievať, pretože ani chladnejšie noci a nočné rosy k ich ujímaniu sa veľmi neprispejú.

Jesenné výsevy možno uplatniť aj u otužilých zelenín, ktoré znesú prezimovanie vo voľnej pôde. Ich prednosťou pred jarným výsevom je skorší čas zberu a plné využitie zimnej vlahy. Nevýhodou je riziko vymrznutia za silnejších holomrazov. Preto sa jesenný výsev odporúča v teplejších oblastiach s miernou zimou. Hustotu výsevu zvýšime asi o 20 %. Vzídené rastlinky vždy vyjednotíme až na jar podľa toho, ako prezimovali.

Jesenné výsevy robíme od konca augusta až do zámrazu pôdy. Skoršie výsevy vzídu, pri neskorších semeno len napučí a vzíde až na jar. U niektorých druhov zelenín boli vyšľachtené odrody priamo určené na jesenný výsev. Okrem cibule je to kel hlávkový a šalát hlávkový. Z ďalších zelenín možno na jeseň vysievať mrkvu, petržlen, paštrnák, čierny koreň, špenát, čakanku šalátovú a ďalšie.

U kelu hlávkového vysejeme odrodu Arkta v septembri do riadkov 50 cm od seba. Na jar jednotíme na 40 cm. Zberať budeme v máji. Od konca augusta do polovice septembra vysievame šalát Altenburský do riadkov 30 cm od seba. Na jar jednotíme na 20 cm od seba. Zberáme začiatkom mája.

Z koreňových zelenín je najvýhodnejší jesenný výsev karotky. Pre najskorší zber vysievame začiatkom septembra. Je to ale riskantné, lebo pri holomraze nám môže vymrznúť. Pokúsme sa chrániť ju prikrytím čečinou. Vhodnejší je výsev tesne pred zámrazom pôdy. Neskoré výsevy použijeme u petržlenu, paštrnáku a čakanky šalátovej. Čierny koreň vysievame do konca augusta celý september a špenát od polovice septembra do začiatku októbra.

Je tu čas zhotoviť si plánik výsadby alebo dosadby ovocných stromkov, ba celý plán výsadby záhradky. Ak nahradzujeme zlikvidované či vyhynuté stromy, dbáme, aby sme na ich miesto nedávali druhy, ktoré by trpeli podobnou únavou po predchádzajúcich. Tak nesadíme kôstkoviny po kostkovinách ani jadroviny po jadrovinách. Ak ale nemáme inú možnosť treba vymeniť zeminu do väčšej šírky i hĺbky novou.

Všeobecne sa odporúča vykopať jamy pre stromky niekoľko týždňov pred sadením. To je vhodné pre výsadbu v ťažkých pôdach, aby sa jama dobre prevetrala. V ľahkých pôdach skoré kopanie privodí vysušenie pôdy v jame a v jej okolí a pri sadení potom treba o to viac stromček zaliať.

V lepších pôdach stačia rozmery jám pre zákrpky 60 x 60 cm a hĺbka 40 cm. V horších pôdach sa žiada vykopať jamy rozmernejšie a to 100 x 100 cm a hĺbka 60 cm a ešte dno rýľom dobre a čo najhlbšie rozsekať. V lepšej pôde si stromček ľahko rozšíri koreňovú sústavu aj do neprekopaného priestoru.

Pri zakladaní záhradky sa odporúča celú plochu zrigolovať do hĺbky aspoň 50 cm, pre vinohrad aspoň 60 cm a zapraviť do pôdy 500 kg vyzretého maštaľného hnoja na 100 m2 a pridať zásobné fosforečné a draselné priemyselné hnojivo.

Ak si chceme vypestovať nové kríkové tvary ríbezlí, je na to najvhodnejší čas. Aj teraz vysadené odrezky ríbezlí začnú do zimy vytvárať korienky, ktoré rastú už pri teplote pody 0 st. Celzia, čo nebýva zriedkavosťou aj v decembri. Platí to najmä pre červené a biele ríbezle. Čierne možno s úspechom množiť odrezkami i na jar.

Kontrolujeme ujatie očkovania a ak sme pri ňom viazali lykom alebo iným neelastickým materiálom, povoľujeme viazanie, aby sa nezarezalo do podpníka.

Popri zbere skorých kultivarov viniča nezabúdame ani na pôdu vo viniči. Vysievame miešanky na jej zelené hnojenie, rastliny, ktoré rýchlo vytvárajú veľa zelenej hmoty. Vhodné sú na to pšenica alebo raž, do ktorých primiešame asi 20% ozimnej viky. Pred výsevom zapravíme do pôdy dusíkaté hnojivo v množstve 1,2 kg na 100 m2. Zelené hnojenie nielenže dodá pôde živiny, ale zlepší aj jej štruktúru.

Okolo novovysadených viničných krov naposledy v roku skypríme pôdu. Minuloročným sadencom skrátime letorosty, aby sme podporili vyzrievanie dreva. Podľa okolnosti urobíme i posledný postrek proti peronospóre a múčnatke na nerodiacich kroch.

Pre zeleninovú časť záhradky si urobíme podrobnejší plán budúcej výsadby a výsevu, aby sme si uľahčili, kam zapraviť organické hnojivá. Bude to na hriadkoch, kde budeme pestovať zeleninu prvej trate, ktorá znáša, ba vyžaduje si priame hnojene. Na ostatnú časť rozhodíme fosforečné a draselné hnojivá a zrýľujeme ich. Mohlo by sa stať, že daždivá jeseň nám tuto prácu sťaží.

Jesenné rýľovanie rozrušuje pôdu oveľa hlbšie ako kyprenie za vegetácie. Vykopeme na povrch i hlbšie koreniacu burinu. Starostlivo ju vyberáme, najmä pýr a pupenec. Pýr nekorení hlboko, takže môžeme záhony jeho dôsledným vybraním v značnej miere odpýriť.

Postupne zberám zrelé struky fazule. Pri jej uskladnení majú najmä v teplejších oblastiach Slovenska problémy s jej „červivosťou“. Tieto škody spôsobuje zrniarka fazuľová. Škody na záhrade sú nepatrné. Larvy z vajíčok na strukoch sa vrežú do dozrievajúcich i zrelých semien fazule a aj pri pozornom triedení sa niektoré dostanú v nich do skladu. Tam sa znovu rozmnožujú a pri izbovej teplote sa vyvinie jedna generácia asi za mesiac. V jednom semene je i viac zrniarok. Preto je treba dať fazuľu pred uskladnením do mrazničky, kde pri -12 st. Celzia zrniarka za 48 hodín zahynie. Fazuli to neuškodí.

V prvej polovici septembra možno ešte vysievať prvosienky, nezábudky, sirôtky, záhradné klinčeky, sedmokrásky. Sejeme ich riedko pod fóliu alebo sklo a zatieňujeme. Po vyklíčení vetráme. Cyklámen možno vysievať až do novembra. Semeno dáme napučať do vlažnej vody aspoň na 24 hodín a sejeme do hĺbky 1 až 1,5 cm. Prvýkrát prepichujeme, keď majú jeden list.

Skalka hýri krásnymi kvetmi horčekov, papuliek, veterníc, floxov, astier a rozchodníkov. Z cibuľovín kvitnú najmä jesenné šafrany, cyklámeny, jesienky. Z okrasných drevín zasa hlavne vresy a ibištek. Viaceré okrasné dreviny sa začínajú krásne vyfarbovať. Aj okrasné trávy sú na vrchole svojej krásy.

Je potrebné včas si pripraviť priestory na zimné uskladnenie ovocia. Po vyčistení skladu nalíčime alebo nastriekame podlahu, steny i strop vápenným mliekom. Na zvýšenie dezinfekcie použijeme ešte aj postrek modrou skalicou. Ak chceme mať skutočne zdravé skladovacie priestory, vysírime ich oxidom siričitým, ktorý vzniká pri sparovaní síry a sírnych knôtov. Po vydenzifikovaní sklad dôkladne vyvetráme. Ak skladujeme aj zemiaky, musíme ich neprevzdušne oddeliť od ovocia, aby nimi nenapáchlo. V sklade udržujeme stálu nízku teplotu okolo 0 stupňov Celzia a relatívnu vlhkosť vzduchu 87 až 90 %. Spolu s ovocím neskladujeme ani cibuľu a cesnak, ktoré vyžadujú suchšie prostredie.

Teraz sa dá ľahko zistiť, či slivky nie sú napadnuté vírusovou chorobou šarkou. Šarkové stromy majú plochy listov nepravidelne svetložlté a plody majú nerovný povrch, vpadnuté škvrny. Dužina je červená do krvava, bez charakteristickej chuti, s malým obsahom cukrov. Plody sa nehodia na konzum ani na spracovanie na destilát. Takéto stromy sa nedajú zachrániť. Preto ich vykopeme aj s koreňmi a spálime, aby sa z nich nepreniesla šarka na zdravé stromy.

Postupne dozrievajú jesenné odrody jadrovín a slivky. V optimálnej zberovej zrelosti by mali byť dobre vyfarbené a plody by sa mali dať ľahko oddeliť od konárika. Ak jesenné odrody opadávajú, sú buď prezreté, alebo je príliš sucho. V tom prípade treba zavlažovať pod stromami. Niektoré odrody ako Spartan, Mclntosh sú náchylné na opadávanie pri dozrievaní. Preto ich oberáme pred plnou zrelosťou. Hovoríme, že ich podtrhneme.

Jadroviny a drobné ovocie možno I v tomto období až do príchodov mrazov rezať i presvetľovať. Treba dôkladne ošetriť väčšie rany po reze. Ak hrozí namrznutie rán pred ich zacelením, necháme radšej túto prácu na predjarné obdobie.

Priestory a vybavenie lisovne pred spracovaním hrozna dôkladne vyčistíme a dezinfikujeme. Ukončíme nátery zariadenia, aby farby včas uschli. Pred naplnením nádob ich po uschnutí náterov omyjeme roztokom pyrosiričitanu draselného alebo lepšie roztokom kyseliny vínnej.

Pokračujeme v zbere skorších kultivarov hrozna. Zrelosť a správny pomer cukrov a kyseliny zisťujeme na základe predbežných rozborov muštu. Obsah cukru zisťujeme refraktomerom alebo normalizovaným muštomerom. Ak je hrozno kultivarov s tenkou šupkou bobúľ napadnuté hnilobou, oberieme ho aj pred technologickou zrelosťou. Straty z hniloby by boli väčšie ako z nedostatku cukornatosti.

Pravidelne zberáme plodovú zeleninu a udržujeme ju v dobrej kondícii zavlažovaním a prípadne i prihnojovaním hnojivovou zálievkou. Rajčiakom nedovolíme nasadiť nové plody, lebo by sa už nevyvinuli. Z rastlín odstraňujeme bočné výhonky, ktoré po odštipnutí vrcholového výhonu rastú bujnejšie.