Máj záhradkára
30.04.2010 (DENNIKRELAX)
Májom sa začína najintenzívnejší rast. Aj preto svieža májová zeleň vytvára upokojujúcu jarnú náladu. Intenzívny rast vyvoláva potrebu dostatku živín v pôde. Minulý týždeň sme hovorili o zvýšenej potreba dusíka. Treba ale dodať aj ostatné živiny, najlepšie kombinovanými hnojivami, ako je takmer všestranný Cererit. Doplnkovú výživu dodáme tekutým kombinovaným hnojivom Harmavit. Rastliny ho dobre prijímajú cez plne rozvinuté listy. Aplikujeme ho za mierneho zamračenia; nikdy nie za vetra a silného slnka, alebo najlepšie pred večerom či ráno. Teplota ovzdušia by sa mala blížiť k 20°C. Účinok sa dostaví po štyroch až šiestich ošetreniach.
Do riadkov jahôd nastelieme na kratšie porezanú slamu, trávu, drevené ostružiny, tmavú fóliu alebo, ak nemáme jahôd veľa, zvlášť na tento účel zhotovené košíky z nových hmôt, ktoré budú chrániť plody pred znečistením od blata.
Nastáva obdobie výsevu a výsadby teplomilnej zeleniny. Sadíme papriku, rajčiaky, baklažán, vodové i cukrové melóny. Papriku sadíme po dvoch rastlinkách, niekto i rajčiaky. Záhradkári pestujú najmä vysoké kolíkové rajčiaky, ktoré prinášajú väčšiu úrodu. Kolíky zapravíme do jamiek už pri vysádzaní. Melóny je vhodné vysádzať, keď im narástli prvé 3 až 4 pravé listy. Na zvýšenie teploty pre tieto všetky rastliny a urýchlenie rastu je dobre nastlať na pôdu fóliu. Uhorky vysievame do ryhy s dostatočne vlhkou pôdou. Ak nie je dosť vlhká, nalejeme do ryhy vodu a po vsiaknutí posypeme mierne zeminou. Na ňu uložíme semená a zasypeme humusovou zeminou. Naše staré mamy dopriali semenám uhoriek najlepšiu zeminu. Vybrali ju z bútľavých vŕb, preparili, aby zničili všetkých škodcov a ňou aj zasýpali semená. Nehovorili, že uhorky sejú, ale zasýpajú. Aj uhorkové semená je dobre pokryť fóliou. Nad vzchádzajúcou rastlinou treba fóliu prerezať v tvare kríža, aby sa rastlinky mohli dostať nad fóliu.
Kríčkovú tekvicu a patizóny vysievame do vyhnojených hniezd v spone 0,9 x 0,9 m, plazivé kultivary tekvice do sponu 3 x 3 m.
Z fóliovníka či skleníka sme vybrali posledný šalát, reďkovku, cibuľku na zeleno i kareláb. Na uvoľnené miesto vysadíme šalátové uhorky priamo do zeme alebo na balíky slamy. Pri sadení na balíky slamy je nutné dať do nich zálievku s rozpusteným liadkom vápenatým, superfosfátom a síranom draselným v množstvách po 0,25 kg na 50 I vody. Po vyrastení vyväzujeme uhorky na oporu zo špagátu. Rovnakú oporu tu dávame vysokým kultivarom rajčiakov, ktoré pestujeme len na jeden výhon.
Vo fóliovníkoch, skleníkoch i pareniskách hodne vetráme a udržiavame dostatočnú vlahu.
Pokračujeme v kyprení v marci a apríli vysiatej zeleniny, najmä rušíme prísušok a odburiňujeme ich. Za suchého počasia zeleninové hriadky pravidelne polievame. Kaleráb a šalát dopestujeme kvalitné, len ak rýchlo a rovnomerne rastú, na čo je potrebná stála dostatočná vlaha a živiny, najmä dusík.
Pri vysádzaní priesad nalejeme dostatok vody do pripravených jamiek, ktorá aj po vsiaknutí pôsobí priamo na korienky sadenice. Nespotrebujeme jej toľko ako pri zalievaní po vysadení na povrch pôdy, ktorú naviac nemusíme kypriť. Suchšia pôda nahrnutá na vsiaknutú jamku bráni unikaniu vlahy.
Odrastenú skoro vysiatu cibuľku jednotíme na vzdialenosť60 až 70 mm. Cibuľku určenú na sadzačku nejednotíme.
Na kvetinové záhony dobre zásobené najmä organickými hnojivami vysádzame už aj rastliny málo odolné nízkym teplotám, ako sú šalvia, cínia, begónia. Vysievame alebo odrezkami v parenisku rozmnožujeme chryzantémy, astry, rozchodníky, klinčeky, náprstník, margarétky.
Skalky kypríme, odburiňujeme, prihnojujeme a zavlažujeme. Odštipujeme odkvitnuté časti súkvetí, zberáme semená. Na voľné miesta dosádzame nové rastlinky.
V marci a apríli vysiate letničky jednotíme, odburiňujeme a prihnojujeme.
Po skončení nebezpečenstva neskorých jarných mrazíkov vysádzame do debničiek v oknách, v balkónoch a v loggiách petúnie, cínie, begónie, aksamietnice a ďalšie.
Preveríme priviazanie stromčekov ku kolíkom. Ak sa viazací materiál vrezáva do stromčeka, uvoľníme ho. Je to nebezpečné najmä u kostkovín. Pri zarezaní vzniká rana, ktorá privodí glejotok a neskôr úhyn stromčeka. Poškodené a príliš voľné viazanie opravíme.
Kontrolujeme zaštepené a preštepované stomčeky. Nedostatočné nátery štepárskeho vosku doplníme, opravíme viazanie PVC alebo PC pásiek, a ak sme viazali lykom, povolíme ho. Odrežeme nadmerný obrast pod štepením a letorasty vrúbľa priviažeme k opore, aby ho nevylomil vietor alebo vtáky.
V tvarovaných výsadbách stromov, v ovocných stenách i iných ohýbame výhony do žiaduceho tvaru. Čím strmšie výhon rastie, tým má menšiu násadu kvetov.
Na viniči vylámeme nadbytočné a nerodivé výhonky. Z nasadených súkvetí odstránime tie, ktoré by ker nadmerne vyčerpávali. Dlhšie výhonky začneme vyväzovať.
Keď narastú letorosty viniča do 0,2 m dĺžky, postrekujeme ich proti chorobám (Dithane M - 45 v koncentrácii 0,3 % alebo Novozir MN 80 0,3%). Nepoužívame ešte Kuprikol, ani iné meďnaté prípravky, ktoré obmedzujú rast. Proti živočíšnym škodcom pridáme Metation E 50 - 0,2 %.
V južných oblastiach nastáva čas dozrievania prvých čerešní. Zrelé plody chránime pred vtákmi plašidlami. Proti vrtivke čerešňovej používame postrek Anthio 25 v koncentrácii 0,15 % 18 dní alebo Metation E 50 v koncentrácii 0,2 %, a to 10 dní pred zberom.
Koniec mája je tiež obdobím dozrievania skorých kultivarov jahôd v teplejších oblastiach. V záhradkách podkladáme pod trsy jahôd vhodnú hmoty (slamu, fóliu) alebo na ten účel zhotovené košíky, aby plody neležali na zemi. Pri zbere plodov odstraňujeme všetky nahnité a inak poškodené a spálime ich. Pri ponechaní nahnitých plodov prechádza hniloba na vedľajšie plody.
V zatrávnenom sade skosíme trávnik, najmä burinu. Aj nedozreté semeno buriny môže vzklíčiť. Pokosenú trávu nastielame okolo stromov ako mulč, alebo dáme do kompostu.
Nezabúdame na vysiate hriadky, kde pestujeme priesady letných druhov zeleniny. Najmä hlúboviny mávajú viacero živočíšnych škodcov. V prípade potreby ich chemicky ošetríme.
Uvoľnené hriadky po zbere skorej zeleniny ihneď zbavíme buriny, prihnojíme kompostom, Vitahumom alebo Cereritom (300 9 na 10 m2) a dobre prekypríme. Tak zapravíme i hnojivo pod povrch pôdy a potom zavlažíme. Po vsiaknutí vody prehrabličkujeme, aby pôda nevysychala a nevytvoril sa na nej prísušok. Po uľahnutí pôdy zapravíme do nej ďalšie kultúry, aby sme ju čo najlepšie využili.
Parenisko po vybratí priesad nenecháme tiež prázdne, ale zasadíme tam teplomilnú zeleninu (papriku, rajčiaky, uhorky, melóny prípadne ďalšie). Dávame pozor na zdravotný stav kultúr. Sotva sa tu obídeme bez chemickej ochrany.
Koncom mesiaca nevysievame už jarnú reďkovku. Netvorila by primerane veľké a šťavnaté buľvičky a vybiehala by do kvetu.
Na ružiach nám niekedy narobí nepríjemnosti piliarka drobná. Jej prítomnosť prezradila do rúriek nápadne zvinuté listy ruže. Je to jej reakcia na vajíčka piliarky nakladené na rube listu. Vyliahnuté larvy obžierajú čepele listov. Proti piliarke zasiahneme prípravkami Metation E 50 0,2 %, Anthio 25 až 0,15 %alebo Decemtion EK 20 až 0,3 %. Tým zároveň chránime ruže i proti iným škodcom, najmä voškám.
Studené dni by mali byť už za nami, môžeme preto vysievať niektoré dvojročné kvetiny: náprstník, zvonček prostredný, ibiš ružový, klinček a iné. Ak ich vysejeme aj do pareniska, nezabúdajme na závlahu ani tu.
Hľuzy gladiol namoríme pred výsadbou proti hubovým chorobám Fundazolom 50 WP (Benlate) - 0,2 %koncentrácia a proti strapkám Ultracid - 0,1 %. Po vyrastení do výšky asi 250 mm postriekame ich proti strapke gladiolovej BI 58 - 0,2 % alebo Anthiom 25 - 0,2 %.
Silný rast nastúpil aj u izbových kvetín. Vyžadujú si preto zvýšenú závlahu i prísun živín, najlepšie špeciálnych podľa druhu. Môžeme ich premiestniť do loggie alebo na balkón, rípadne aj do záhradky, kde ich zapustíme s kvetináčmi do pôdy. Na slnko ich zvykáme postupne tienením. Na priame slnko nezakladáme tieňomilné kvetiny. Von môžeme dať aj fikus, fuksiu, ibištek, hortenziu, citrónovník, azalku, pelargóniu, palmu, oleander, rozmarín a iné.
| Diskusia ku článku: | počet reakcií: 0 |
Žiadne komentáre
[6]
