Jún záhradkára

01.06.2010 (DENNIKRELAX)

Júnové opadávanie plôdikov je prirodzenou reguláciou rodivosti. Aby opad nebol nadmerný, treba zlepšiť agrotechniku, pridať stromom výživné látky a udržovať pôdu dostatočne vlhkou. Ak je naopak opad nedostatočný a zostáva po ňom nadmerná násada, znížime ju pretrhávaním plôdikov na potrebné množstvo. Strom potom prinesie ovocie kvalitné a v odrodovo požadovanej veľkosti a ani jeho vitalita neutrpí.

 

Odrezávame konkurenčné, zahusťujúce, neperspektívne výhonky a vlky. Na vysadených stromkoch odstránime nadbytočné výhonky a u jednoročných očkovancoch ponechávame iba tie, ktoré budú tvoriť kostrové konáre koruny.

 

Na marhuliach urobíme opatrenia proti budúcoročným neskorým jarným mrazíkom. Prírastky vetvičiek dlhšie ako 30 cm skrátime o tretinu až polovicu, teda urobíme letný Sittov rez. Po ňom narastú nové výhonky, ktoré budú kvitnúť neskoršie ako na nezakrátenej časti. Tým sa kvitnutie rozloží na dlhšie obdobie a aj v prípade výskytu jarných mrazíkov ostane aspoň časť úrody zachovaná.

 

Vyspelí záhradkári môžu si teraz v čase bujného rastu navrúbľovať kvalitné orechy kráľovské na voľnej ploche do dvoj a trojročných semenáčov. Podpník i vrúbeľ by mali byť v mieste vrúbľovania jednoročné a rovnakej hrúbky. Z podpníka i vrúbľa odrežeme všetky listy a ponecháme len ich stonky asi 2 cm dlhé. Vrúbľujeme kopuláciou medzi internódiami. Viažeme PVC páskou dôkladným zakrytím rezných rán. Vrúbeľ má mať dva dobre vyvinuté očká. Vrchnú, reznú časť vrúbľa zatrieme voskom. Vrúbeľ chránime pred slnečným žiarením. Ujaté vrúble začnú asi po troch týždňoch rásť.

 

Kríkové ríbezle podrobíme letnému rezu. Nadpočetné a slabé výhonky urežeme tesne nad zemou. U červených a bielych ríbezlí skracujeme dlhší bočný obrast na dĺžku asi 10 cm. Podporí sa tým rast viacerých výhonkov a aj vyššia úroda v budúcom roku.

 

Od ríbezle zlatej vrúbľujeme zazelena ríbezle a egreše na dopestovanie stromkových tvarov. Podpníky už narástli dostatočne vysoké a neukončili ešte prvú rastovú fázu rovnako ako ušľachtilé odrody na vrúble. Vrúbľujeme do rozštepu, ktorý robíme vyradenou žiletkou a asi 2 cm dlhý vrchol výhonku - vrúbľa zrežeme z dvoch strán do klina. Ponecháme na ňom čo najmenej listovej plochy. Viažeme bavlnkou a nevoskujeme. Aby vrúbeľ nezvädol, vytvorme mu vlhké prostredie nastoknutím vrecka z PVC, ktorému odrežeme časť jedného rohu, aby unikala prebytočná vlaha. Pri dobrom ošetrovaní narastie nám do jesene stromkový tvar vhodný na vysadenie na trvalé miesto.

 

Pôda je uz dostatočne prehriata a pri zabezpečení dostatočne vlhkého prostredia môžeme ju využiť na vegetatívne rozmnožovanie viacerých ovocných druhov a najmä typových podpníkov zelenými odrezkami. Môžeme na to využiť voľné parenisko, fóliovník alebo i fóliu položenú na záhone. Škôlkujeme pomerne husto v spone 5 x 20 cm. Do ľahkej kompostovej zeminy napicháme odrezky 20 až 25 cm dlhé až po vrcholovú ružicu listov. Listy pod úrovňou povrchu pôdy odrežeme po stonku. Škôlkovance chránime pred slnkom tienením a pravidelne rosíme, aby odrezky nezvädli. V teplej pôde pri vysokej vzdušnej vlhkosti odrezky zakorenia do dvoch týždňov.

 

Zvýšenú pozornosť venujeme ochrane jabloní. Proti prvej generácii obaľovača jablčného zasahujeme na základe signalizácie Metationom ESO (0,2 %) alebo iným vhodným insekticidom. Zasahujeme i proti chorobám najmä chrastivosti Novozirom MN 80 alebo Dithanom M SO - oba v koncentrácii 0,2 % a proti múčnatke Sulikolom K (O,S %).

 

V zeleninovej časti záhradky sa ťažisko prác presúva z výsevu viacej na ošetrovanie porastov a zber skorých kultivarov a druhov. O rozsahu potreby veľa rozhoduje počasie. Daždivé počasie nás núti k väčšiemu odburiňovaniu. Suché počasie zasa vyžaduje viacej zavlažovania. Na podporovanie rýchlejšieho rastu zeleniny prihnojujeme dusíkom, ak sú rastliny aspoň tri týždne pred zberom. Plodové zeleniny, ako sú uhorky, tekvica, paprika, rajčiaky prihnojujeme plnohodnotným kombinovaným hnojivom Cereritom v dávke 100 9 na 10 m2, a to dvakrát po troch týždňoch.

 

Stále sa ešte dajú rozmnožovať okrasné dreviny, najmä ľahko zakoreňujúce, ako sú forzitia, vtačí zob, trojpuk, tavoľník. Robíme to vrcholovými asi 5 cm dlhými odrezkami, ktorým skrátime listovú plochu, reznú ranu ošetríme stimulátorom a napicháme do nádob s rašelinou a pieskom. Potrebnú vlhkosť udržujeme zakrytím fóliou alebo sklom pravidelne rosíme a tienime pred slnkom. Po zakorenení rastliny postupne a neskôr vysadíme na trvalé miesto.

 

Skontrolujeme ujatosť vrúbľovania. Ak sa viazací materiál zarezáva, uvoľníme ho a dlhšie výhonky vrúbľa chráňme pred vylomením priviazaním o kolík. Výhonky na podpníku pod vrúbľovaním skráťme, alebo celkom odrežme, aby sme usmernili prúd živín do ušľachtilej časti. Neujaté vrúble vyberme, podpník zrežme nad perspektívnym výhonkom, ktorý budeme môcť v lete zaočkovať a ranu ošetríme voskom.

 

Najmä na tvarovaných kultúrach jadrovín môžeme ovplyvniť diferenciáciu pukov na kvetné pre úrodu v budúcom roku, a to nielen prihnojením dusíkom a zvlášť fosforom, ale i ohýbaním bujnejších vetiev aj s obrastom a dlhších letorastov do vodorovnej polohy. Zahusťujúce a neperspektívne výhonky odrežme až na konárový krúžok.

 

Nastáva obdobie kvitnutia viniča. Ak nie je to nevynutné pre nebezpečenstvo peronospóry, múčnatky alebo napadnutia obaľovačom, nepoužívajme chemickú ochranu počas kvitnutia. Ak by si však situácia vynútila použiť postrek aj v tejto fenofáze, nepostrekujme kombinovanými prípravkami, napríklad naraz proti peronospóre i proti múčnatke.

 

Najmä v mladých výsadbách častejšie kypríme pôdu. Ničíme tým burinu, ktorá je nositeľom mnohých chorôb, a aj šetríme vlahu. Ak nie sú vysadené viničné štepy chránené v naštepenej časti voskom, nechajme ich ešte nakopcované, ale pri kyprení odhrňme hrobčeka ostrým nožom odrežme rosné korienky a potom zeminu znovu prihrňme. Pri ponechaní rosných korienkov by mohli spodné korene odumrieť a potom by kry pri suchotách viac trpeli. V období sucha vysadené štepy zalejme aspoň 10 litrami vody na ker. Aj rodiaci vinič je vďačný za závlahu.

 

Jahody zberáme 2 až 3-krát za týždeň. Pritom nenechávame na jahodovisku plesnivkou sivou napadnuté plody, ale ich oberme a spáľme. Obmedzujeme tak šírenie tejto choroby. Chemickú ochranu v tomto období nepoužívame. Ak chceme nechať zakoreniť poplazy jahôd do medziriadkov alebo u označených zdravých a bohato rodiacich trsov narásť nové jedince na rozmnožovanie, zlepšíme pod ne pôdu kompostom alebo rašelinou a udržujeme ju dostatočne vlhkú. Dajme ale pozor, aby sme vlahou nepodporovali vznik plesnivky sivej na plodoch.

 

Pokračujme v zbere skorých druhov zelenín, ako sú skoré kapustoviny, šalát a red'kovka. Začíname s prebierkou na zimu alebo v predjarí vysiatej karotky. Nejednotili sme ju príliš na riedko a vyberáme vyvinutejšie jedince, kým slabšie necháme dorásť.

 

Po zbere celej hriadky skorej zeleniny neodkladne odstránime jej zvyšky i burinu, pôdu pohnojíme kompostom, pokopeme a pripravíme tak na výsev alebo výsadbu ďalšej zeleniny, ale iného druhu, aby sme ne zvyšovali únavu pôdy a nepodporovali rozmnoženie chorôb a škodcov. Pri suchom počasí a suchej pôde pôdu aspoň 2 až 3 dni pred kopaním výdatne zavlažme. Po skopaní záhona ihneď upravme jeho povrch hrabľami na jemno, aby sa nevytvorili suché a tvrdé hrudy.

 

Zeleninové hriadky pravidelne kypríme a pri kyprení prihŕňame zeminu ku koreňom kapustovín, kukurice, papriky rajčiakov a fazule. Najväčšie kopce nahŕňame ku zemiakom. Práve pri nich je často nedobrá prax, že ich iba raz okopeme a raz prihŕňame a potom porast necháme zaburiniť, čo nám v ďalšom roku zväčší prácu s odburiňovaním. Zemiaky nielen viackrát prihŕňame, ale i pravidelne odburiňujeme. Tým pôdu prevzdušňujeme, čo je im veľmi na osoh.

 

Ruže sú v plnom kvete. Doprajme im dostatok vlahy aspoň raz za týždeň výdatným poliatím, ak nedostanú dostatok dažďa a ak sú dni suché a teplé, ešte ich pred večerom porosme vodou na list. Odkvitnuté kvety odrežme aspoň s dvoma - tromi listami. Čím hlbšie režeme, tým dlhšia stopka s kvetom nám vyrastie. Po odkvitnutí ich okopeme a pohnojme Cereritom, a ak je treba, ošetrujme ich proti chorobám a škodcom.

 

Ešte stále je aktuálna ochrana proti chrastivosti, najmä za daždivého počasia. Používame Novozir MN 80 (0,3 %), alebo Dithane M 45 (0,3 %). Pri väčšom výskyte múčnatky je najprístupnejší Sulikol K (0,5 -1 %), potom Bayleton 25 WP (0,01 %), Bayleton 5 WP (0,05 %) alebo Karathane FN 57 (0,1 %). Ak je výskyt múčnatky menší, dáme prednosť odrezaniu napadnutých výhonkov a ich spáleniu. Proti živočíšnym škodcom uplatníme Metation E 50 (0,2 %), Anthio (0,15 %) alebo Dimecron (0,1 %). Proti voškám je najúčinnejší Pirimor DP (0,05 - 0,075 %). Proti obaľovačovi jablčnému po druhom postreku ešte priviažeme na kmene stromov lapacie pásy, ktoré neskôr spolu so škodcami spálime.

 

Niekedy sa na plodoch ovocných drevín objavujú nerovnomerné hnedasté škvrny, ktoré signalizujú nedostatok stopového prvku bóru. Použime postrek Boraxom v 0,4 %-nej koncentrácii, najlepšie skoro ráno alebo po daždi.

 

Jún je vhodným obdobím na preštepovanie viniča za zelena. Preštepujeme spodné výhonky alebo výhonky vo výške ramien kordónov. Na rozhraní tvrdej a mäkkej časti letorastu asi 3 cm nad očkom podpník odrežeme a stred rozrežeme rezom do rozštepu. Zasunieme doň zrezaný vrúbeľ želanej sorty a zaviažeme polyetylénovou páskou. Vrúbeľ má byt čerstvý s jedným až tromi očkami. Zálistky na ňom ponecháme, listy a úponky odrežeme. Vrchnú časť vrúbľa zrežeme v 4 cm nad očkom, klinový rez vrúbľa je asi 1 cm dlhý tesne pod púčikom. Štepenie chránime vreckom previazaným nad vrúbľom i pod štepením, aby vytváralo vlhkú klímu vhodnú pre ujatie.

 

Vylamujeme zálistky viniča v dolnej tretine letorostu. V hornej časti napomáhajú zvyšovať cukornatosť plodov, preto ich len skrátime. Zálistky odstraňujeme ešte pred ich zdrevnatením, aby sme pri vylamovaní nepoškodzovali letorosty.

 

Niekedy dostane víno nepríjemné, nežiadúce príchute po kvasniciach, plesní, dreve a pod. Predchádzajme tomu čistotou uskladňovacích priestorov, ošetrovaním sudov a včasným stáčaním vína. Ak sa aj napriek tomu vyskytnú uvedené nedostatky, odstráňme ich čírením vína aktívnym uhlím, kazeínom alebo sceľovaním s tvrdým a zdravým mladým vínom.

 

Na uvoľnené zeleninové hriadky vysejeme špenát na jesenný zber a letný šalát Dětenická atrakcia, Merkur, Mona alebo Mondian. Dětenická atrakcia je odolnejšia proti vybiehaniu, neskorší a vzrastnejší. Ostatné možno pestovať aj z priamej sejby. Do teplejších oblastí je vhodný ľadový šalát Pražan s pevnými hlávkami a menej podliehajúci chorobám. Seje sa od marca do júla, vysádza od konca apríla do polovice augusta. Dá sa použiť i na rýchlenie.

 

Nastáva obdobie výsevu pekinskej kapusty ako aj zdravej a málo ocenenej čiernej reďkovke. Na  augustový zber vysejeme reďkovku Helios alebo bielu Rampouch, ktoré sa daria i v tieni a nevybiehajú. Vyžadujú však dostatok pravidelnej závlahy. Presádzame v minulom mesiaci vysiatu brokolicu a karfiol. Stále je obdobie pre postupné vysievanie kríčkovej fazule, červenej repy šalátovej i skorých kultivarov karotky na jesenný zber.

 

Zeleninu ošetrujeme nielen kyprením, odburiňovaním a zavlažovaním, ale chránime ju aj proti chorobám a škodcom. Za vlhkého počasia je nebezpečenstvo plesňového ochorenia rajčiakov a za suchého počasia zasa výskyt škodcov najmä u kapustovín. Vysoké rajčiaky vyvažujeme ku kolíkom a odstraňujeme im bočné výrastky.

 

Ak sme to doteraz neurobili, ostriháme prerastený živý plot do geometrického tvaru. Aby nevysychali jeho spodné partie, striháme ho mierne kónicky. Ak by sme ho nechali vo vrchnej časti rovnako široký alebo aj širší ako v dolnej časti, v spodnej časti by konáriky vysychali. Ak má byť len ozdobou alebo iba náznakom rozhraničenia, môžeme ho voliť nižší. Ak má chrániť pred prenikaním škodlivých látok do záhradky alebo vytvárať intímne prostredie, striháme ho vyššie.

 

Kyprime a odburiňujme skalku i trvalky mimo nej. Odkvitnuté súkvetia pravidelne odstraňujeme, aby sa rastlinky nevysilovali. Iba na tých, ktoré sú určené na prinesenie semena, necháme ho dozrieť. Ak chceme predĺžiť kvitnutie kvetín na niektorých stonkách im skrátime asi o 10 cm vrcholky v období, keď sa už vytvorili kvetné púčky. Vysoké kvetiny ako sú georgíny, rudbekie, stračie nôžky priviažeme k opore, aby neklesali na zem. Vlčie bôby, stračie nôžky i ďalšie remontujú. Preto ich po prvom odkvitnutí zrežeme asi o 10 cm, prihnojíme a zavlažíme.

 

Izbovým kvetinám doprajme dostatok čerstvého vzduchu pravidelným vetraním bez prievanu ako i rovnomernej a pravidelnej závlahy. Prihnojujeme ich predovšetkým špeciálnymi hnojivami. Veľmi im prospieva, ak ich za tichého dažd'a vynesieme von do záhradky. Kvetiny, ktoré sme vyložili von do záhradky, vyžadujú výdatnejšie zalievanie ale aj ochranu pred prílišným slnkom, vetrom a prudkým dažďom.

Žiadne komentáre