HLAS STROMU

11.02.2010 (DENNIKRELAX)

Prostredie, v ktorom bývame, zapĺňame si cieľavedome najobľúbenejšími maľbami. Nikdy však nebudú maliari produkovať toľko, aby všetky príbytky mohli byť vyzdobené originálmi. Len najplodnejší z nich, Picasso, by vedel vyzdobiť niekoľko mestských vežiakov. Je však maliar, ktorý s fantastickou zručnosťou a s nevšedným géniom pre moderné, nenapodobiteľné maliarstvo, obťahuje štetcom všetky naše príbytky.

 

KNIHA ŽIVOTA

Či môže byť krajší kútik v byte ako ten, čo je vyložený na hladko ohobľovaným a len jemnučko nalakovaným drevom? A nech v byte pribudne neviem koľko nových vecí a hmôt, drevo zostane najkrajšie. Je to hádam preto, že drevo vyžaruje najviac tepla. A človek je rád, keď ho má vedľa seba. Nemaže sa od neho odlúčiť, ako sa nemôže odlúčiť od verných priateľov, ktorí s ním kráčajú životom. Lebo drevo kráča s človekom ako verný pes, ako kaň, ako odkaz predkov. Človek žije vďaka drevu a drevo prežíva svoj zánik vďaka človeku. Drevo poslúžilo človeku na stvárnenie prvých bohov a človek neraz prastarým stromom preukazoval božskú úctu. Drevo je večný odkaz života, jeho kniha. Rastlina, ktorá žila neuveriteľne dlho, dlhšie ako človek, ktorá stačila za svoj život vysať milióny hektolitrov vody, prijať tony živín, vytvoriť miliardy rastlinných buniek a ktorá si sama napísala portrét svojho života, predostrela ho vo svojej posmrtnej forme človeku. Tu máš, čítaj!

 

REČ DREVA

A človek číta. Maľovaný obraz. Poznáva drevnú beľ, drevné jadro, stržeň, na priečnom reze stržňové lúče, ktoré vedia leskom ožiariť plochu, človek rozoznáva, či bolo drevo zrúbané v jeseni, v zime, v lete... či bolo vlhko, alebo sucho. Len čo sa na strom pozrieme prižmúrenými očami, zazdá sa nám v najrozličnejších podobách: ako hrubá hrada, ako výrez fantastických tvarov, ako lyže, ako krídla vetroňov, ako oje na voz, ako rúčka do lopaty... Pri niektorých stromoch je však úžitkovosť osobitne zaujímavá. Keď povieme borovica, vybaví sa nám stavba lodí. Smrekovec s červenkastou beľou a hrubým červenohnedým smolnatým jadrom vie prekrásne vyzdobiť steny ľudských príbytkov. Pri dubovom dreve nám prídu na myseľ železničné podvaly, lode a parkety. Bukové lesy, padali pod rukami uhliarov. Jaseňové drevo využívali kolári a nábytkári. Javorové drevo nám vyľúdi spomienku na javorové husličky. Brestové drevo, najmä jeho húževnatá korenica a nepravidelné krivule, sa premieňa na fajky.

 

NESMRTEĽNÁ LIPA

Stolárske hoblíky sa zas robia z jabloňového dreva. Na hrubých agátových koloch bývali podopreté mlynské vodné kolesá. Z lipy, ktorá bola v našich krajoch posvätným stromom, sa robia sochy. Z tohto dreva je aj svetoznáme dielo majstra Pavla z Levoče. Jelša, ktorá tak skromne a v hojnom počte zdobí korytá našich riek, začala sa viac využívať až v novšej dobe, keď človek poznal, že práve ona sa môže premeniť na vzácny mahagón, či palisander. Striedavé zmeny vlhka a sucha neznáša, no pod vodou je veľmi trvanlivá, stvrdne a spevnie. Topoľ sa u nás po prvý raz použil na výrobu umelých vláken počas vojny, a keď si ho sedliaci obzerali, poznamenávali, že rastie na ich topoľové nohavice. Hojne sa používal aj na výrobu drevákov. Škoda, že dnes už majstrov, ktorí ich tak umne vyrábali, takmer niet, hoci vo svete začali mať maľované dreváčiky opäť kurz. Zato má kurz lepenka zo žitnoostrovných topoľov vyrábaná v mamuťom podniku v Štúrove. Ešte aj zuhoľnená vŕba prežije - jej uhlíky totiž slúžia na kreslenie.

 

KAM LEN SA OHLIADNEŠ...

Najohybnejšie drevo majú breza, brest, jaseň, topoľ, buk, dub, smrekovec a borovica. Parením sa jeho ohybnosť podstatne zvyšuje a my sme svedkami tých najmajstrovskejších výrobkov, ktoré takto vznikajú. Od dreva však žiadame, aby bolo aj trvanlivé. Najtrvanlivejšie drevo je ebenové a palisandrové. Stačí? Ktože na svete by mohol lepšie poznať drevo ako Slovania? Stovky predmetov z neho vyrábali. Mohli by sme povedať, že dejiny života Slovanov sú dejinami spracovania lesa.

Ale význam dreva pre ľudskú spoločnosť ani dnes neklesá. Naopak, začína sa jeho renesancia. Na svete sa dnes vyrába údajne tridsaťdvatisíc drevených výrobkov. A koľko ich vyrábame v našej republike? Odborníci tvrdia, že asi päťtisíc. Je to mnoho šancí pre lesníkov a drevárov. Len božechráň použiť topoľové dosky na stavbu lodí a borovicu na nohavice! Ale aj smrekovcu je otupno byť kolom v plote a jelšu by sme si tiež už mohli odvyknúť páliť na hranici. Všetko nech je na to, na čo sa hodí.

(Jozef Dunajovec)

Žiadne komentáre