Beda tomu, kto podľahne hubám

24.03.2010 (DENNIKRELAX)

Beda tomu, kto podľahne hubám

Najstarší hubári si dodnes spomínajú na september 1934, keď sa lesy celej našej republiky pokryli miliardami hríbov. V júli a auguste toho roku nerástlo nič, bolo veľmi horúco a sucho, zem sa dlho len prehrievala a vetrala. Potom prišli dažde a po nich sa utlmené podhubie zázračne rozplodilo, akoby chcelo dohnať onen výpadok a položiť základ nových pokolení húb. Popri hríboch vtedy masovo rástli aj ďalšie jesenné druhy. Podobný výbuch zaznamenala história roku 1937 pri raste smrčkov. Keď si prelistujeme svoje hubárske kalendáre z posledných dvoch desaťročí, nenájdeme v nich záznam o nijakom veľkom zázraku. Už dlho naň čakáme a pred každou sezónou dúfame, že konečne príde a že budeme pri tom. Ale vďaka aj za tie malé zázraky, keď sa nám aspoň v niektorom kraji a aspoň raz za päť rokov podarí na šup nájsť zo dvesto dubákov. Alebo aspoň sto.

Obrovská väčšina jedlých húb zhnije v lesoch, na lúkach a poliach. Hubári ich buď nenájdu, alebo si ich nevšímajú, lebo zo stoviek a stoviek jedlých druhov zvyčajne poznajú, uznávajú a zbierajú iba tie najvyhľadávanejšie, najmä hríby, kozáky, masliaky, kuriatka a pečiarky. Ťažko hovoriť aj o hektárových výnosoch, veď v lesoch sa huby nezberajú ako na plantážach. Zatiaľ sa o to pokúšali len vedci, aby zistili, akú masu a hodnotu predstavujú divo rastúce jedlé huby, výpočty veľmi kolíšu. Ovplyvňuje ich prostredie (napr. druh, poloha a vek lesa) a počasie v príslušnom roku. Na jednom hektári lesa sa ročne „urodí" 50 až 1000 kg jedlých húb, teda 5 až 100 g na 1 m2 . Výnosnosť niektorých plôch je však podstatne vyššia. Francúzski vedci porovnávali hodnotu húb a dreva získaného z jedného hektára lesa. Vyhrali to huby! A dá sa tomu veriť. Veď do rubného veku dospeje les asi za sto rokov, pre huby to znamená sto sezón a tisíce „žatiev".

 

Fámy a tajomstvá

Nedlho po daždi cítime v lese vôňu húb, a predsa nemusíme na ne naďabiť. Mámivá vôňa vychádza z podhubia, teda zo splete hubových vláken, ktoré sa rozrastajú v pôde a hnijúcom lístí, ihličí alebo dreve. Za priaznivých teplotných vlahových podmienok sa na do vrchných koncoch týchto vláken tvoria plodnice. Každý vnímavý hubár sám postrehne, že niektoré druhy sa každoročne zjavujú na tom istom mieste. Príčina je prostá: Plodné podhubie vytrváva v pôde niekoľko sezón, ba niekedy aj desiatky rokov (pri rýdziku surovičkovom až pol storočia). Medzi huby, ktoré zachovávajú viacročnú vernosť svojmu rastisku, patria hríby, kozáky, kuriatka, sírovce a iné drevné druhy, ďalej plávky, rýdziky, smrčky atď. Medzi tie, čo radí menia miesto výskytu, patrí napríklad muchotrávka červenkastá a masliak strakatý. (Kto pozná náleziská „verných" húb, nerád ich prezrádza iným, pretože sa rok čo rok môže na ne vracať a zberať úrodu.)

Mäsitejšie huby potrebujú na svoj nadzemný vývoj 3 až 8 dní. Smrčkom a smrčkovcom stačí 3-4 dni, podpňovky, plávky a rýdziky zvyčajne potrebujú 5 dní, kuriatka, vatovce a hríby asi týždeň, za nepriaznivých podmienok až dvakrát toľko. Väčšina meraní ukazuje, že dubáky najrýchlejšie zväčšujú priemer svojho klobúka na 6 až 8 deň po vynorení zo zeme. Nijaký seriózny výskum nepotvrdil, že by hríb mohol dospieť za jediný deň, ako to tvrdia niektorí hubári. Táto fáma sa zrejme zakladá na nálezoch dospelých plodníc, ktoré na tej istej lokalite deň predtým údajne ešte neboli (teda ktoré hubár predtým nezbadal, prehliadol).

Niektoré tenkomäsité huby vyrastú i odumrú v priebehu niekoľkých hodín, zato však drevné trúdnikotvaré huby žijú aj niekoľko rokov - po zime ožívajú a prirastá na nich nová vrstva dužiny. Bežné jedlé huby po ukončení rastu vytrvávajú "na koreni" ešte zopár dní, nanajvýš dva týždne, potom hnijú a rozpadávajú sa. Prestarnuté plodnice

jedlých húb zásadne neslobodne zbierať na konzum, pretože pri ich rozklade sa v dužine hromadia jedovaté látky.

 

Až do výšky desať metrov

Z približne stotisíc druhov dosiaľ známych húb väčšina pripadá na drobné, voľným okom ani neviditeľné. Medzi hubami však nájdeme aj skutočné giganty. Neprekonateľný rekord drží istý druh hadoviek z Havajských ostrovov - dosahujú výšku až desať metrov! Najväčšou jedlou hubou u nás je vatovec obrovský, ktorý dosahuje obvod 1 až 2 m a hmotnosť 5 až 20 kg. Desiatky kíl môžu vážiť trsy jedlých vejárovcov, alebo sírovcov. Ale aj hríby a kozáky občas presiahnu výšku 30 cm a hmotnosť 1 kg, celkom výnimočne i 2 kg.

Každý druh huby má svojské nároky na vlastnosti substrátu a na vlhkosť či teplotu pôdy aj ovzdušia. Ak sa tieto základné prírodné podmienky výraznejšie zmenia, rast húb ustáva, prípadne sa celkom zastavuje. Najčastejším brzdiacim faktorom býva prudké ochladenie, alebo oteplenie (napr. hliva ustricová neznáša veľké odchýlky od teploty ovzdušia 8°C, teplotné optimum dubákov je 17°C). Rast húb sa potláča i dlhším pôsobením vetra a mechanickými či chemickými zásahmi do prírodného prostredia (napr. ťažba dreva, drenážovanie lúk, letecké rozprašovanie hnojív alebo pesticídov). Hubám škodia aj otrasy, pri ktorých sa porušuje podhubie. Veľmi často sa rast huby zastaví len preto, lebo hmyz poškodí vlákna podhubia, alebo pletivo hlúbika, takže sa znemožní prívod živín do plodnice.

Ani moderná veda nepopiera vplyv Mesiaca na rast húb. Domnienka, že huby najrýchlejšie rastú pri mesačnom splne, je mylná. Vplyv Mesiaca môže závisieť len od jeho polohy, s čím súvisia gravitačné účinky na Zem. Tieto účinky sú najsilnejšie vtedy, keď je Mesiac vysoko nad obzorom. Najmenšiu gravitačnú silu má vtedy, keď ho vidíme nízko nad obzorom. Ak pôda nie je prerušená do väčšej hĺbky, príťažlivé sily Mesiaca sú schopné pritiahnuť vlahu k povrchu, k podhubiu, a tým napomôcť aj rast húb.

 

Kde sú bračekovia

Rast a výskyt húb nesporne ovplyvňuje i magnetické pole. Podhubie sa síce rozrastá lúčovito, všetkými smermi, ale plodnice sa na ňom nasadzujú prevažne v smere magnetických siločiar, teda v smere sever - juh (63 %). Asi po 15 % húb sa od tejto osi odchyľuje k východu či západu a len necelých 6 % húb sa rozrastá v priečnom smere východ - západ. (Pre hubársku prax z toho vyplýva: Ak nájdeme hríb, jeho bračekovia budú najskôr severne alebo južne od, neho.)

Tendenciu rásť v radoch, pozdĺž magnetickej osi porušujú huby, ktoré sa s obľubou rozrastajú oblúkovito - vo štvrťkruhoch, polkruhoch alebo úplných kruhoch (čarokruhoch). Do kruhov sa často zoskupujú napríklad tanečnica poľná, pôvabnica fialová, čírovnica májová, čechratec obrovský, niekedy aj masliaky, hríby a kozáky. Kruh odumretej trávy na lúkach, z vonkajšej strany lemovaný bujnou sýtozelenou trávou, nám signalizuje, že tam za príhodných podmienok rastú tanečnice, alebo iné čarokrásne druhy húb. (Stačí už len vystihnúť ten príhodný čas - a prísť na hotové.)

(Ladislav Hagara)

Žiadne komentáre