Zopár dobrých prihrávok osudu

V nedávny upršaný nedeľný podvečer sme sa s priateľmi vybrali na hokej. V extralige bystrickí Barani hostili doma pod Urpínom Nitru. Zápas bol zaujímavý tým, že napriek nepriaznivému stavu domáci, ktorým sme odušu fandili, dokázali hru zvrátiť a vyhrať. Prehrávali 0:2 už v prvej tretine, napokon však štyrmi gólmi otočili. Neskôr som si uvedomil, že aj s človekom je to podobné. Vykorčuľuje každodenne, aby ukázal, čo je v ňom...

Čo myslíte, aké začiatky mal Charlie Chaplin, azda najslávnejší komik? Tiež na úvod zostal mimo hry. Akoby bol vylúčený. Vyrastal v podstate na ulici a z dôvodu hladu aj kradol. S bratom mali detstvo podobné detstvu postav z kníh Charlesa Dickensa – bieda, boj o prežitie a chudobince. Matka duševne chorá, otec nepolepšiteľný alkoholik. Dosť nepriaznivý úvod do životného zápasu, čo poviete? A pozrite, kam to napriek ťažkému štartu dotiahol... Navždy je veľkými písmenami zapísaný do hviezdneho filmového neba. Prekorčuľoval sa tam.

Spomínate si na zápas slovenských zlatých chlapcov na majstrovstvách sveta v hokeji v roku 2002, keď v polovici semifinálového zápasu prehrávali 0:2 a vyzeralo to s nimi zle-nedobre? Švédi boli náročný súper. Naši však zabrali a Šatanov vyrovnávajúci gól prišiel ani nie dve minútky pred záverečnou. Napokon sa aj po výhre nad Ruskom stali zlatými.
Život sa často prirovnáva k hre, a on ňou v podstate neraz aj je. A to či už celý čas, či už každý deň, každý týždeň, mesiac, rok...

Časomiera beží. Nebeský Videorozhodca na všetko dohliada. Rozohrávka nemusí vyjsť a už v úvode to môže vyzerať na uterák. Alebo neskôr prídu rôzne podrazenia, hákovanie, zakázané uvoľnenia, pády na zadok. Zranenia, vlastné góly, zmarené šance... Ale postupne, s trpezlivosťou a úsilím, sa pritrafí pár prihrávok od osudu a lapačka snov sa začne plniť. Pribudne fanúšikov (skutočných priateľov), mantinely tvrdej reality čo-to popustia, roztopí sa prvotné oslabenie vôle. Príde presilovka dobrých okolností, príde zopár dobrých prihrávok od osudu. Hráme takmer vo všetkom a o všetko – či už ide o životnú etapu, o náročnú cestu k láske, o priateľstvo, nejakú väčšiu či menšiu túžbu alebo o obyčajné nové ráno.

Každý deň vykorčuľujeme na ten náš životný ľad. Zohráme malý či veľký zápas, ktorý aj napriek zlým rozohrávkam, podrazeniam, zraneniam a inkasovaným gólom môže napokon skončiť víťazne pre nás. Len sa nevzdať, len neprestať korčuľovať! Spomeňte si na Chaplina, na slovenských zlatých alebo na tých bystrických...
Dovykorčuľovania!

Marcel Páleš