Traja králi z východu

Na východe sa už od 3. storočia slávil sviatok Zjavenia Pána (Epifánia), ľudovo nazývaný aj sviatkom Troch kráľov. Pripadá na 6. januára. Cirkev si v ňom pripomínala tri zázraky, resp. tri dôležité udalosti: príchod mudrcov z východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej, kedy premenil vodu na víno. V jeden deň sa akumulujú rôzne zvyky pretrvávajúce niekoľko storočí.

V 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z východu. Títo učenci z Perzie boli v biblických spisoch a náboženských legendách zobrazovaní ako „traja králi“ s menami Gašpar, Melichar a Baltazár, hoci evanjeliový záznam tohto príbehu o ich počte, kráľovskej hodnosti a menách, nič nehovorí. Kult „troch kráľov“ bol v stredoveku veľmi rozšírený. Ich údajné relikvie zlato, kadilo a myrha sa prechovávali v Miláne, odkiaľ ich cisár Fridrich Barbarossa (1155-1190) odniesol do Kolína nad Rýnom, kde boli uložené v katedrále.
 
Zlato ako symbol kráľovského pôvodu, kadidlo ako symbol božskej podstaty a myrhu, ktorá sa používala pri balzamovaní ako symbol Kristovej obety - tradícia odvádza od počtu darov aj počet kráľov.
 
So sviatkom Zjavenia Pána súvisí aj posväcovanie domov a bytov. Byt sa pokropí svätenou vodou a nad dvere sa kriedou urobí znak kríža a napíše sa rok a C+M+B. Sú to začiatočné písmená latinskej formulky „Christus Mansionem Benedicat“ (Kristus nech žehná tento dom). Je to požehnanie, ktoré má rodinu chrániť pred zlým.
 
Spolu s Ježišovým krstom v Jordáne a so svadbou v Káne sa slávi poklona Ježišovi zo strany „mudrcov“, ktorí prišli z východu. V týchto mudrcoch, ktorí sú predstaviteľmi okolitých pohanských náboženstiev, evanjelium vidí prvotiny národov, ktoré prijímajú dobrú zvesť o narodenom dieťati, ktoré bude znamenať spásu.
 
Na mnohých miestach Slovenska sa sviatok Troch kráľov spája s koledovaním malých koledníkov, ktorí prajú domácim všetko dobré v novom roku. Mnohí vyzbierané peniaze venujú na charitu, či na dobročinné účely. Ako sa hovorí: „Hosť do domu, Boh do domu!“