DENNÍK RELAX - Žaba v kožuchu //

Žaba v kožuchu

 Môj manžel je veľkým milovníkom prírody. Doma máme asi šesť akvárií rôznych veľkostí, kde máme rybičky od výmyslu sveta. Keďže máme malý byt, nie som tým dvakrát nadšená, ale čo neurobíte pre blaho svojej rodiny a hlavne pre blaho svojho manžela. Pri každej hádke vytiahnem ja jeho akvária a on moje topánky, o ktoré permanentne zakopáva. Potom sa upokojíme a všetko je načas v poriadku.

   Raz pri upratovaní som si na stojane všimla malé akvárium, nevenovala som tomu nejakú zvláštnu pozornosť, lebo šesť alebo sedem akvárií, na tom už nezáleží. Tak či tak je to veľa a ja sa musím zmieriť s tým, kto je mojím manželom. Počkaj, povedala som si v duchu, ja si kúpim nové lodičky za to tvoje akvárium. Na druhý deň v akváriu pribudla voda, nejaký koreň a vodná rastlina s veľkými listami. Na tretí deň tam plávalo žlté čudo. Preboha, ten chlap nie je normálny, veď je to žaba!
 
   Neviem si predstaviť horšiu kombináciu farieb ako je žltá žaba s červenými očami. Bola to poriadna samička, ktorá keby mohla zožerie i mňa. Bola neskutočne pažravá, chvíľami mi pripomínala mňa, keď sa neviem dojesť manželovej fazuľovej polievky. Manžel jej prítomnosť odôvodnil tak, že chce rozmnožovať žaby, má už pre ňu partnera a malé žabky bude predávať do akvaristík. Nádhera, v byte sa mi budú rozmnožovať a kvákať žaby a ja mám byť pokojná. S tým by som sa nezmierila ani keby mi kúpil vagón topánok. Keď pribudol k našej žabe partner, žaba sa k ničomu nemala. Manžel nešťastne chodil k akváriu a pomaly sa zmieroval s tým, že žabky nebudú. Pri hádke som si neodpustila poznámku, že by tej žabe k potomstvu mohol pomôcť môj muž, keď ho to tak veľmi trápi. Nemusím vám hovoriť, že po tejto poznámke sme mali dva týždne tichú domácnosť.
 
   V jeden večer, keď sme už tuho spali, zobudil ma buchot po plávajúcej podlahe. Bol to dutý pravidelný zvuk. Potom šuchot novín, potom ticho. Rýchlo som zobudila manžela, pretože bývame na prízemí a prvé čo mi napadlo bolo, že máme v byte zlodeja alebo myš. Zvuk sa približoval do našej spálne a ja som už stála na posteli, pripravená na čokoľvek. Manžel samozrejme dudral, že mám halucinácie. Rozsvietil v spálni a pozeral, čo by to mohlo byť. Vtom spoza skrine vyšiel sivý chumáč. Bola to naša žaba, ktorá vyskočila z akvária, prešla úctyhodných 20 metrov, aby vyčistila prach spoza mojej skrine a obliekla si tak neplánovane prachový kožuch.
 
„Chúďatko, zľakla si sa, čo?“, povedal môj manžel.
„Už som v poriadku“, hovorím mu.
„Neboj sa, idem ťa umyť a už ťa vrátim naspäť do akvária“.
 
Čo, do akého akvária, chvíľu mi trvalo, kým som pochopila, že to nepatrilo mne, ale tej sprostej žabe. Žabku umyl od prachu, vložil do akvária a spokojne zaspal. Ja som stála asi 10 minút omráčená na posteli. Nuž čo, milovník prírody ostane asi navždy milovníkom prírody.
PS – Žabu sme vrátili naspäť do akvaristiky, malé žabky sa nekonali.
 

S. H.

 



Články z rubriky: Príbehy

Dobrí ľudia ešte nevymreli

Dobrí ľudia ešte nevymreli

Najhorší scenár bol zavolať hasičov alebo vyraziť dvere, ale tomu ..

Potvora, ktorá sa nám mieša do vzťahu

Potvora, ktorá sa nám mieša do vzťahu

V okamihu sa rozprúdi medzi nimi pružná debata o sci-fi, ..

Matej Rusnák o neúčasti na OH v Riu

Matej Rusnák o neúčasti na OH v Riu

Mohol som sa hnevať na celý svet, ale aj tak ..

Škrt cez linajky

Škrt cez linajky

Ľudovít patril k tieňovým ľuďom, ktorí tvoria len akúsi prehliadanú ..