Najkrajší deň môjho života

Najkrajší deň môjho života

Keď sa nás raz naše deti opýtajú, ako ma požiadal ich otec o ruku, bude to vcelku veselá príhoda.

Na sobotu sme si s priateľom naplánovali turistiku. Po dlhej zime sme sa nevedeli dočkať hrejivých slnečných lúčov. Podľa predpovedí počasia to vyzeralo nádejne, a tak to aj bolo. Ráno sme sa prebudili, dali si raňajky a milovanú kávu.

Po krátkom čase som začula z toalety nejaké zvuky. „Čo sa stalo?“ spýtala som sa. „Hm, asi máme problém. Upchalo sa wécko,“ povedal priateľ s vážnym výrazom na tvári. Viac mi nebolo treba a začala som sa smiať tak, že mi tiekli slzy. O chvíľu sa pridal aj on a premýšľali sme, čo s tým, keďže v našej domácnosti sa zvon na odpad nenachádza. Priniesla som mu asi meter dlhú rolku z tvrdého papiera. Usúdila som, že keď ju zohneme, mohla by to vydržať. Jednoducho, v núdzi vyskúša človek čokoľvek. Samozrejme, pomohlo to iba čiastočne a kúsok z nej zostal v toalete. To už sme od smiechu nevládali. Napokon tento náš vynález pomohol a mohli sme ísť s pokojom do prírody.

Slniečko krásne hrialo, pozerali sme na zvyšky snehu a krásne hory navôkol.  Pri stúpaní do kopca sme však konštatovali, že sa nám počas zimy trošku zhoršila kondícia. Cestou sme stretli srnky, ktoré sa nás vôbec nebáli. Asi po hodine a pol sme boli na mieste a kochali sa krásnym výhľadom. „Miláčik, oslávime tu moje meniny,“ povedal priateľ, vyťahujúc z vaku drevenú dosku. „Ideme krájať salámu, či čo?“ spýtala som sa so smiechom. V tej chvíli však už vyťahoval z vaku šampanské a dva poháre a uložil ich na dosku. Nestačila som sa diviť. Veľmi ma prekvapil. Otvoril šampanské a pripili sme si priamo na kopci s prekrásnym výhľadom. „Zlatko, vieš, ja viem, že mám svoje chyby, ale vezmeš si ma?“ vyšlo z neho. Objala som ho a odpovedala, že áno! Na prst mi nasadil prekrásny prstienok. Ani som nevedela, čo viac povedať. „Toto je najkrajší deň môjho života,“  dodala som a on na to, že takých bude ešte veľa. Muži vedia byť naozaj veľkí romantici. Vymyslel to dokonale.

Cestou z kopca som sa pozerala navôkol a, samozrejme, pravidelne som kontrolovala i  prsteň na ruke. V jednej takej chvíli som sa ocitla na zemi a v najväčšom blate. „To budeš vyzerať v reštaurácii naozaj sexi,“ smial sa priateľ, keď ma dvíhal zo zeme. Blato som mala na legínach, na bunde i na tvári, ale i napriek tomu som sa cítila ako najšťastnejšia žena na svete. Potom sme ruka v ruke kráčali ďalej a smiali sa, že z tohto bude ďalšia naozaj podarená historka.


Sára