DENNÍK RELAX - Lenka //

Lenka

Kaviareň bola plná ľudí. Všade sa rozliehala vrava a dym sa dal doslova krájať. Nebyť toho, tak by som sem chodila častejšie. Bola tu slabá klimatizácia a pre nefajčiara sedieť tu, bolo doslova utrpenie. Moja známa Vlastička však veľa fajčila, a tak som tu teda s ňou sedela a trpela.
Keď som išla k baru objednať nápoje, zrak mi padol na ženu, ktorá sedela za stolom sama... Niečo sa mi na nej zdalo známe. Počúvala som Vlastičku jedným uchom a pohľad sa mi stále vracal k tej osamelej žene.
Zrak sa nám stretol a v jej očiach sa zablysklo spoznanie. Vtedy som si spomenula aj ja. Bola to Lenka, pekná blondínka už v zrelom veku. Vždy chodila legantne oblečená a krásne upravená. Jej manžel bol profesor, ktorý zároveň učil v malom mestečku aj tanec. Viedol kurzy spoločenského tanca a touto činnosťou sa dostal do povedomia verejnosti. Mali spolu jedného syna. Tvorili spolu pekný pár, len s jednou, dosť závažnou chybou. Často som Lenku aj s manželom vídavala sedieť pri poháriku. Že holdoval tomuto zlozvyku on, bolo známe, ona však, ako sa zdalo, mu robila viac menej spoločnosť.

Ospravedlnila som sa Vlastičke a prisadla som si k mojej známej. Pri stole som si ju prezrela dôslednejšie. Predo mnou sedela smutná, osamelá žena s pohárom piva v ruke. Vyzeralo to tak, že nebol prvý, ani posledný.

“Počula som, že pracuješ s realitami”- prihovorila sa mi, keď sme sa zvítali.
“Ale nie - to je nejaká mylná informácia”- odpovedala som jej, “môžem Ti však zohnať dobrú realitnú maklérku, nakoľko moja známa sa tomu úspešne venuje. Čo predávaš?"-nedalo mi....
“Byt, a to dosť súrne”- odpovedala mi Lenka smutne.
“Dlhy?”- nič iné ma nenapadlo a ona smutne prikývla.

Objednala si ďaľšie pivo a rozhovorila sa. Manžel zomrel pred dvoma rokmi na onkologické ochorenie a ona ostala sama s chorľavým synom. Onedlho po jeho smrti však vyplávalo na povrch, že rodine zanechal značné dlhy. Aby toho nebolo málo, prepustili ju z práce,- “že vraj riedili stavy”- dodala smutne. Ostali teda so synom sami, ale nedarilo sa. Syn bol nepriebojný, nesmelý, nemohol si nájsť zamestnanie a v žiadnom dlho nevydržal. Žiaľ zapíjal v alkohole, ale tentokrát sa už pridala aj Lenka. Nemohla uniesť trpký osud, a keď si vypila, svet sa jej zdal o poznanie krajší. Dlhy pribúdali, exekútori sa ozývali. Nakoniec ťažko ochorel aj syn. Trápil sa asi rok a umrel vo veľkých bolestiach..... Lenke ostali len oči pre plač a značné dlhy, ktoré nie je schopná splatiť. Ide teda predávať byt...
Môžem povedať, že pri tomto rozhovore ma doslova striaslo. Lenka si objednala ďalšie, v poradí už štvrté pivo a tupo hľadela ponad stoly. Pripadala mi ako totálne skrachovaná existencia.
Prisadla som si v Vlastičke, ale nemohla som sa sústrediť na rozhovor. Niekto múdry povedal: “Nepreklínaj život a miluj ho taký, aký je, lebo on si Tvoje bytie zaslúži....”
Je Lenka sama na vine, alebo to tak mala napísané v knihe osudu? Odpoveď však znie – alkohol.

Slávka Nováková

 

Autor fotografie:www.pixabay.com



Články z rubriky: Príbehy

Dobrí ľudia ešte nevymreli

Dobrí ľudia ešte nevymreli

Najhorší scenár bol zavolať hasičov alebo vyraziť dvere, ale tomu ..

Potvora, ktorá sa nám mieša do vzťahu

Potvora, ktorá sa nám mieša do vzťahu

V okamihu sa rozprúdi medzi nimi pružná debata o sci-fi, ..

Matej Rusnák o neúčasti na OH v Riu

Matej Rusnák o neúčasti na OH v Riu

Mohol som sa hnevať na celý svet, ale aj tak ..

Škrt cez linajky

Škrt cez linajky

Ľudovít patril k tieňovým ľuďom, ktorí tvoria len akúsi prehliadanú ..