DENNÍK RELAX - Spravodlivosť do vlastných rúk? //

Spravodlivosť do vlastných rúk?

František Balko, 35 - ročný súkromník má na Kysuciach niekoľko menších predajní potravín, jednu záložňu a bufet. Žije ako väčšina slovenských mladých podnikateľov, teda z ruky do úst, ale tí, čo ho poznajú, vravia, že aspoň poctivo. Riadne odvádza dane, svojim ľudom vypláca načas mzdy a dokonca za nich platí odvody.

 
Otec bol vojakom z povolania. Tvrdý, nekompromisný, naučil ho nenávidieť každú nespravodlivosť a vždy inú kládol na srdce, aby pred ňou nezatváral oči, ale bojoval proti nej. Ostal teda po otcovi - tvrdý, nekompromisný.
 
Aj dosť prchký. Keď sa stretol s niečím, čo odporovalo jeho predstavám o spravodlivosti, konal okamžite a veľmi razantne. Báli sa ho aj všetci darebáci v krčme. Ak videl, že niekto pije do nemoty a doma mu pomaly plačú deti od hladu, nepovedal si, že je to jeho vec a netreba sa starať. Zopárkrát urobil presný opak - opilca chytil za golier a surovo ho vykopal z krčmy. Skrátka, to bol „tvrďas", ktorého sa neoplatilo naštvať. Niekedy, keď si ho chlapi v šenku doberali, vraveli, že si pomýlil storočie. V pôvodnom živote bol zrejme šerif na divokom Západe, rozhodnutý kedykoľvek brať spravodlivosť do vlastných rúk.
 
V ten októbrový piatok urobili poľovníci v dedine tanečnú zábavu. V sále miestneho kultúrneho domu rozvoniaval srnčí guľáš a slivovica. Veľa sa pilo, ako je už na Kysuciach tradícia. Bolo už po polnoci, keď Balko, spotený od divokého čardáša, vyšiel von ochladiť sa. Zapálil si. Mnoho ľudí postávalo aj vonku, fajčili, diskutovali, zo dvaja si v rohu za kultúrnym domom kontrolovali obsahy svojich žalúdkov. V uličke bolo vari desať áut „cezpoľných". Miestni policajti vedeli, že v taký večer neradno chodiť v rovnošate a dať niekomu fúkať pripomínalo pokus o samovraždu. Koniec koncov, zopár chlapcov z obvodného oddelenia PZ šantilo aj vo vnútri. Balko si všimol chlapa, ktorý za ním vyšiel zo sály a zamieril k jednému z áut. Krok už nemal celkom rovný. Osobne ho nepoznal. Chlap nastúpil do škodovky, naštartoval a začal s autom manévrovať dosť čudesným spôsobom. Po chvíli bolo jasné, o čo mu ide - potreboval auto dostať von, pretože ho ostatné parkujúce vozidlá zablokovali. Pomaly, systémom dopredu a dozadu sa vysúval z radu vozidiel. Balko si nebol istý, či ten manéver zvládne, ale chlapovi sa to aj napriek zrejme požitému alkoholu celkom darilo. Lenže potom, keď už bol z radu von, na „plácku" auto obrátil a začal znova cúvať. Nejako zle odhadol vzdialenosť a prásk - zadnou časťou vozidla narazil do boku inej škodovky. Ajáj, pomyslel si Balko, teraz si tomu dal. Poranená škodovka mala celkom slušne preliačené predné pravé dvere. Chlapík akoby si to nevšimol. Nezastal, neskontroloval spôsobenú škodu, jednoducho dokončil manéver, auto odstavil, uzamkol a pokojne sa vracal do sály.
„Hej, ty!" zakričal na neho Balko. „ To sa ani nepozrieš, čo si urobil?"
„Staraj sa o seba," odvrkol ten chlap. „Čo je to tvoje auto?"
To bol ten pravý moment pre Balkovu povahu. Vzkypel ako rozpálený papiňák.
„Ty k..., ako si to predstavuješ? Chlapovi rozbiješ auto a budeš sa tváriť že sa nič nestalo? Si myslíš, že som ťa nevidel?"
Už dobre „naštartovaný Balko" vyrazil smerom k vodičovi. Zdrapil ho pod krk chmatom, zvaným kravata a odkiaľsi spod saka vylovil pištoľ. Oprel ju vydesenému vodičovi o spánok a zavelil: „ Teraz ideme dovnútra! Nájdeš človeka, ktorému si nabúral voz a pekne sa s ním dohodneš na škode, inak si bezmozgu!"
Vovliekol svoju obeť dovnútra ako kravu na bitúnok a zakričal:„Kto má vonku zelenú škodovku? Tento čurák ju poškodil a teraz chce svoju chybu napraviť!"
Chlapi pri vchode, vidiac pištoľ, stíchli. Onedlho sa už prihlásil majiteľ auta a Balka s pocitom dobre vykonanej práce vystrašeného vodiča prepustil zo železného zovretia.
„Pekne sa s ním dohodni, ty smrad!" zavelil ešte. Chlap čušal a dal sa teda do reči s poškodeným.
 
Noc už prebehla bez ďalších incidentov, ak nerátame zvyčajné šarvátky. Balko sa už do nich nestaral, považoval svoju normu spravodlivosti pre dnešok za splnenú.
 
V Sobotu popoludní však ktosi zazvonil pri jeho dverách. Otvoril a kohože nevidí? Akýsi policajt v rovnošate.
„Dobrý deň. Vy ste pán Balko?"
„Áno, stalo sa niečo?"
„Máme tu na vás trestné oznámenie, musím vás požiadať, aby ste išli so mnou."
„ To ma zatýkate, či čo? A za čo vlastne?"
Policajt ho upokojil, že o žiadnom zatýkaní nie je reč. „Požiadame vás o podanie vysvetlenia, spíšeme zápisnicu a to je všetko. Máte doma nejakú strelnú zbraň?"
Balko sa pousmial. Veď kto tu už nepoľuje? „Samozrejme, že mám. Malokalibrovku, kozlicu a brokovnicu."
„Nie, myslím krátku guľovú zbraň," namietal policajt.
Balko pokrčil ramenami. „Nerozumiem, o čo vlastne ide?"
„Dozviete sa," ubezpečil ho policajt a išli na obvodné oddelenie. Balko si zobral svoje auto, že keď už ide do mesta, zastaví sa čo to nakúpiť.
 
Až tam, na obvodnom oddelení mu vysvitlo, o čo vlastne ide. Ten chňup, čo ho v noci chytil za krágeľ, na neho podal trestné oznámenie, že ho vraj chcel zastreliť. Rezolútne protestoval. "O akom zastrelení je reč? Veď vonku bolo kopu ľudí, všetci videli, ako to bolo, opýtajte sa ich. Ten smrad nabúral inému auto a myslel si, že to nikto nevidí. 
Tak som ho požiadal, aby sa s majiteľom dohodol na odškodnení. To je všetko."
„No, pán Balko, o to ide, že čím ste ho nútili. Máte krátku guľovú zbraň? Videli vás, že ste mali pištoľ. Odkiaľ, keď ju v zbrojnom preukaze nemáte zapísanú?"
Balko sa zamyslel. Nebol odborník v práve, ale zákon o zbraniach a strelive ako poľovník poznať musel. Chvíľu mlčal. „Pozrite sa, videlo vás veľa ľudí. Kde je tá pištoľ?"
 
Balkovi bolo v tej chvíli jasné, že ho hlúpo načapali na nedovolenom ozbrojovaní.
„To nie je pištoľ," zašomral. „To je plyňák. Kúpil som ho za osemsto korún na trhu."
„Ste ochotný ju vydať? Viete, môžeme urobiť domovú prehliadku, ale je s tým strašne veľa papierovania, berte aj na nás ohľad," zaprosil policajt.
Balko sa v duchu naštval. Jemu a domovú prehliadku? To už je vrchol!
„Mám ju vo voze," povedal napokon krotko a o malú chvíľu sa s ňou pohľadom lúčil. Policajt na ňu uviazal akúsi kartičku a dal mu podpísať papier, že zbraň odovzdal pre potreby dokazovania.
 
Balko sa vrátil domov poriadne naštvatý. Zodvihol telefón a cez známych zisťoval, koho to vlastne včera v noci držal pod krk. Zistil, že je to, nanešťastie, Juraj Mrázik, miestny funkcionár istého vplyvného politického hnutia. Aha, tak preto tá policajná aktivita, usúdil a čakal na ďalší vývoj.
O pár dní si ho písomne predvolal dokonca krajský vyšetrovateľ. Balko radšej zavolal svojmu známemu advokátovi. „Čo má s tou mojou pištoľou krajský vyšetrovateľ? Prečo ma nevolali na okres?"
Advokát mu vysvetlil, že to zrejme nevyzerá dobre. „Kraj" predsa robí závažnejšie trestné činy... „Choď tam a keby si ma potreboval, zavolal mi, prídem," odporučil mu.
 
Balko už dosť zneistený zamieril do krajského mesta a zoznámil sa s vyšetrovateľom. Nepríjemný chlap, studený ako psí čumák. Položil mu pár otázok a vec zhrnul: „Pán Balko, presvedčili sme sa, že ide o plynovú zbraň. Tá je však v zmysle nášho zákona strelnou zbraňou, ktorá podlieha povoľovaciemu konaniu. No a vy ste túto zbraň mali v držbe neoprávnene, takže ste sa dopustili trestného činu nedovoleného ozbrojovania. Ja osobne si nemyslím, že ste chceli Mrázika zastreliť, ale nútili ste ho konať niečo proti svojej vôli so zbraňou v ruke, pričom ste ho touto zbraňou bezprostredne ohrozovali. Tak je?"
Balko mlčal. Cítil, že ide do tuhého. „Budem vás musieť ešte vypočuť. Toto si medzitým prečítajte!"
Posunul mu dva hárky papiera, z ktorých sa dozvedel, že je obvinený z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 Trestného zákona, pretože si „bez povolenia zadovážil a prechovával strelnú zbraň" a z trestného činu vydierania podľa § 235, ods. 1, 2, písm. b Trestného zákona. Dočítal sa, že „iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal, pričom taký čin spáchal so zbraňou".
„Budete potrebovať advokáta. Máte alebo vám ho zoženieme my?"
Do kelu! Veď z toho kuká basa natvrdo! Vyšetrovateľovi oznámil, že advokáta hneď zavolá a baviť sa môžu spolu až potom.
 
Vec sa ťahala skoro polroka, kým sa dostal na súd. Balkov advokát úspešne spochybnil závažnosť hrozby touto zbraňou, teda plynovou pištoľou v danom prípade. Znalci síce o tomto „plyňáku" hovoria, že najmä z bezprostrednej blízkosti môže spôsobiť aj život ohrozujúce zranenia alebo zranenia s trvalým následkom (napríklad vystrelené oko), vcelku však advokát dostal proces do štádia, že sa nič až také vážne nestalo. Plyňák predsa len nie je ostrá zbraň. Balko je navyše bezúhonný, nikdy nestál pred súdom, nikdy nebol v súvislosti so zbraňami ani priestupkovo riešený, hoci už dlhé roky poľuje, z miesta bydliska má vynikajúce referencie... Súd preto nadelil Balkovi iba ročný trest odňatia slobody podmienečne s odkladom na dva roky. Čo však Balku ako poľovníka najviac štvalo, že dostal zákaz činnosti na dva roky a samozrejme, plynová pištoľ prepadla v prospech štátu. Čert ber aj takú spravodlivosť!
 

ONDREJ ŠIMÚNY

 

Autor fotografie:

Image: nixxphotography / FreeDigitalPhotos.net



Články z rubriky: Krimi príbehy

Výpalníci či ozajstní podpaľači?

Výpalníci či ozajstní podpaľači?

Rozvinul sa mohutný konkurenčný boj, v ktorom sa nevyberali prostriedky ..

Marcel Páleš: NOČNÁ NÁVŠTEVA

Marcel Páleš: NOČNÁ NÁVŠTEVA

Erotická krimi poviedka Kapitola 10 - Marcel Páleš: NOČNÁ NÁVŠTEVA ..

Marcel Páleš: NOČNÁ NÁVŠTEVA

Marcel Páleš: NOČNÁ NÁVŠTEVA

Erotická krimi poviedka Kapitola 9 ..

Marcel Páleš: NOČNÁ NÁVŠTEVA

Marcel Páleš: NOČNÁ NÁVŠTEVA

Erotická krimi poviedka Kapitola 8 ..