Páčilo sa mu to

Pojem sexuálny sadista, sexuálny vrah sa akoby vyskytoval viac v hororových časopisoch, ako v reálnom živote. Žiaľ, nie je tomu tak. Sú to ľudia, ktorí mnoho ráz veľmi nenápadne žijú medzi nami. Nikto netuší, čoho sú schopní, keď ich chytí nezadržateľná túžba ukojiť sa za akúkoľvek cenu. V análoch kriminalistiky je takýchto prípadov pomerne veľa - jeden otrasnejší ako druhý. Vybrali sme jeden starší, ale úplne typický prípad. Aj jeho čítanie však vyžaduje pevné nervy....

Mladík, ktorého nazveme Ľuboš Sedláček, nemal jednoduché detstvo. Otec bol beznádejný ožran, matku i jeho mlátil, kedy sa mu zachcelo. Ľuboš sa vyučil v odbore kuchár - čašník. Veľmi ho to nebavilo, zakrátko sa ale zamestnal v staničnej reštaurácii, čakala ho vojenčina. Sám seba hodnotil ako človeka, ktorý má smolu, pretože mu rodičia nechceli či nemohli dať normálnu výchovu a pozerajúc sa do zrkadla, nenávidel sám seba. Ktorá by ho už chcela? Strašne chcel mať dievča ako väčšina ostatných chalanov. Bál sa ich, miloval i nenávidel. Keď išiel na diskotéku, sedel v rohu, pil pivo s borovičkou a nenávidel sám seba. Nikdy žiadnu neoslovil, nikdy sa ešte s nijakou nemiloval, nebozkával. V horúcich nociach onanoval, ešte viac sa pritom nenávidel a predstavoval si, ako žena pri milovaní trpí, ako ju trápi, mučí, ako jej ukazuje svoju nadvládu samca....

Nastúpil na vojenčinu do jedného špinavého zapadákova. V kasárňach ho zobrali rovno do kuchyne. Iné ani nečakal. Nenávidel hrnce, jednotvárnu stravu, ktorú varil, nenávidel proviantného dôstojníka, ktorý ich ustavične buzeroval. Nenávidel vstávanie za hlbokej noci a ťažký špinavý smrad starej masti. Naveľa asi po štyroch mesiacoch dostal opušťák. Nevedel, čo na ňom bude robiť, zrelo v ňom rozhodnutie ísť pozrieť do okresného mesta, za kočkou, s ktorou si začal dopisovať. A do kasární sa už nevráti!

Prišiel domov. Neporiadok, špina. V byte nikto nebol. Uvaril si kávu, začal čosi čítať. Zmocnila sa ho strašná túžba po sexe. Musí, musí to urobiť! Myšlienku na onániu hneď zavrhol. Dlho nerozmýšľal a už vedel, čo spraví. V ich tehlovom činžiaku bývala mladá mamička, asi tridsaťročná. Do roboty nechodila, poštárka u nej často nechávala poštu pre tých, čo neboli doma. Obliekol sa do civilu, rovnošatu nechal pohodenú na diváne. Z kuchyne zobral veľký mäsiarsky nôž. Nenávidel tupé nože. Dobre ho nabrúsil a schoval pod bundu. Pomaly zišiel po schodoch a zazvonil. Otvorila mu. V pekných, priliehavých domácich šatách. Pomerne veľké prsia, zvodné, oblé boky.

„Dobrý deň, pani Nociarová, nemáte pre mňa niečo?"
Krásne sa usmiala. „Nie, Ľuboš, pre teba nič neprišlo. Ani pre rodičov."
"Ale ja mám pre vás niečo," precedil cez zuby.

Jozef Nociar končil vo fabrike o pol tretej. Išiel rovno domov k obedu. Od susedov mu vybehla naproti jeho staršia dcéra, školáčka Janka.
„Tato, neviem sa dostať domov, mama neotvára a nedá sa ani strčiť kľúč do zámku..." sťažovala sa tretiačka.
Mávol rukou. Mária zrejme šla s malou na nákup a ten zámok nejde dobre, už sa dlho chystá ho spraviť- Ale Mária ho mohla počkať s obedom... Skúsil svoj kľúč. Naozaj nešiel. Akoby bol zvnútra zasunutý druhý. Chytila ho zlá predtucha. Dlho nerozmýšľal, odstúpil dva kroky od dverí a prudkým kopancom do oblasti zámku ho vylomil. Vstúpil do predsiene. Malá ostala vonku. Stačil si všimnúť, že z druhej strany je naozaj zastrčený kľúč. Vbehol do kuchyne a to, čo uvidel, v ňom vyvolalo neovládateľnú triašku. Prudko sa vyvracal do kuchynského dresu. Jeho žena ležala na zemi vedľa linky v obrovskej kaluži krvi. Bola úplne holá a mala roztiahnuté nohy. V ústach jej videl akúsi handru. Celé brucho malo rozpárané a trčal jej odtiaľ obrovský nôž. Krížom pod ňou ležala v krvi jeho dcérka. Vybehol von s hrozným, neľudským revom. Z bytu oproti vyzrela zdesená suseda, dôchodkyňa. Strčil jej malú do rúk a znova sa vyvracal.

Obhliadajúci lekár MUDr. Janík už videl vo svojom živote všeličo. Skúmal už telá, ktoré na franforce roztrhal výbuch v bani, rozsekala ich lokomotíva, ba mal už v rukách aj oškvarky, ktoré ostali zo stokilového chlapa po zásahu 20 000 voltov. Lenže toto urobil niekto iný! Sám zápasil s nevoľnosťou. Akonáhle skončili svoju robotu technici, dal priamo na mieste obidve mŕtvoly poumývať. Asistoval mu vyšetrovateľ z oddelenia vrážd, major Hanák.

„To je jasná sexuálna vražda," konštatoval a vyšetrovateľovi podrobne ukázal, prečo si to myslí.

Zatiaľ čo dievčatko bolo oblečené a malo len zbežným spočítaním v chrbte a na pažiach najmenej osem hlbokých bodných rán, tá žena mala odrezané vrcholy prsníkov s bradavkami, vyrezané veľké pysky a rez, ťahajúci sa od pŕs až po podbruško. Nebol to rez, aký vznikne povedzme pri švihu nožom. Bola normálne otvorená. Ako pri pitve. Nôž bol veľkou silou vrazený do oblasti brušnej dutiny, špičkou bol vlastne v linoleu. Súdiac podľa zakrvácania, všetky zranenia vznikli zaživa. Podobne u maličkej, asi štvorročnej dcéry. Maličká mala všetky rany zasadené odzadu, nebola však dorezaná.
 „Súdiac podľa polohy tela, dvakrát by som netvrdil, že ten pako na nej nevykonal súlož," rozmýšľal doktor nahlas. Svedčili o tom aj krvné mazance na vnútornej strane stehien. Major prikyvoval.
 „Vyzerá to tak." „ Viac vám poviem po pitve, vezmem aj vzorky z pošvy, všetko. Tak ako zvyčajne."
 „Kedy?"
 „Čo najskôr. Ak tam voľačo nepríde iné, tak predbežnú správu vám dám ešte dnes večer, dobre?"
 Major uspokojené pokýval hlavou. Duchom však už bol niekde inde. Kto bol schopný spraviť TOTO? Nepoznal túto štvrť, bolo to pokojné miesto, iba pár bytoviek, postavených ešte z tehál v päťdesiatych rokoch. Mnoho zelene, čisto, bez prachu. Pekné miesto na bývanie, ďalej od frekventovaných ulíc. V blízkosti nebola ani nejaká krčma, či nočný bar. Iba potraviny.
 „Kedy to asi bolo?" opýtal sa ešte.
 Doktor sa poškrabal za uchom. „ Také tri, štyri, možno aj päť hodín, nie dlhšie."
Ešte raz chytil mŕtvolu za ruku a pozorne skúmal lôžka nechtov. „Povedal by som medzi desiatou a jedenástou." Ostatné po pitve.

Hanák vyšiel na chodbu nadýchať sa čerstvého vzduchu. Neznášal ten ťažký, nasladkastý zápach tuhnúcej krvi a čriev. V päťposchodovom dome bolo množstvo policajtov v rovnošate, zvonili pri každých dverách a pýtali sa, kto čo videl, kto čo počul. Ľudia z kraja obiehali aj okolité činžiaky a spovedali predavačky v potravinách. Všetci už vedeli, čo sa stalo, udržať zvedavcov v úctyhodnom odstupe bolo veľmi ťažké.
„Pán major, niečo máme," oznámil mu mladý poručík z jeho oddelenia.
„Tuná ten pán býva o dve poschodia vyššie a hovorí, že niečo nie je v poriadku s jeho synom. Je na vojenčine, ale bol doma. Nechal tu rovnošatu a z domu zmizol ten veľký nôž, tak nevie..."
Chlap vyzeral na stopercentného opilca. Dosť zanedbaný, ťahalo z neho ako zo suda, ale opitý nebol. Hanák zašiel do kuchyne a priniesol nôž, zabalený už v igelitovom vrecku.
„Tento?"
Chlapík zažmúril a preglgol. „Áno," šepol. „Neviem, kam mohol ísť. Ani nám nenapísal, že príde..."
„Jeho matka?"
„Doma, je, plače..."
Hanák poslal partiu technikov do ich bytu. „Počkám na vás, potom pôjdeme spolu na okres, dobre?\"
Chlapík rezignovane pokýval hlavou. O dve hodiny už Hanák vedel, že odtlačky v byte Sedláčkovcov sú zhodné s tými, ktoré našli na mieste činu. Patrili evidentne vrahovi, ten sa ani nepokúšal stopy po sebe zahladiť. Nemal rukavice, mali aj jeho odtlačky tenisiek v kaluži krvi... Takže 19- ročný Ľuboš Sedláček, momentálne na vojenčine. Netrestaný, bez záznamov v operatívnej evidencii. Zatelefonoval do kasární. Áno, slobodník Sedláček dostal dva dni voľna na opustenie posádky. Má sa vrátiť dnes večer... V krátkosti dozorného poinformoval, čo sa stalo.
„Ak by sa ukázal, okamžite ho zadržte, je dôvodne podozrivý z dvojnásobnej vraždy!" naliehal Hanák.

„ Vykonám," ozvalo sa z druhého konca linky. Hanák urobil všetko, čo bolo potrebné. Dal vyhlásiť krajský uzáver, čo malo nohy, išlo do ulíc.

Chytili ho na druhý deň na ulici v neďalekom okresnom meste. Vraj sem prišiel za dievčaťom. Hliadka mala už jeho popis. Odpor nekládol, čakajú na ďalšie pokyny.
„Tak nám ho čo najrýchlejšie dovezte!" odsekol a pozrel na hodinky.
Od vraždy uplynulo 26 hodín. S „mladým" bola ľahká práca. I keby sa nepriznal, dôkazov mali požehnane. Ale on pokojne rozprával, že ho pochytila túžba zasúložiť si a vedel, že tá žena bude proti, tak si povedal, že ju zabije. Trafil ju nožom do hrude hneď, ako otvorila dvere a povedali si dve vety. Potom stále chrčala, musel jej upchať ústa pančucháčmi. Ale nevedel, že je doma aj tá maličká. Kričala, tak zabil aj ju. Súlož popieral, v pošve sa však našiel jeho ejakulát. A prečo ju rozrezal, prečo jej odrezal prsníky, pysky ohanbia? Páčilo sa mu to...

Hanák mal obavu, že ho doktori prehlásia za magora. Milo ho prekvapili. Magor bol jasný prípad sexuálneho maniaka, ale trestne zodpovedný. Do blázinca teda nepôjde. Tam bol tri mesiace manžel zavraždenej. Dostal sa z toho, stará sa riadne o staršiu dcérku...

Súd mal ľahkú prácu. Sedláček vedel, čo robí, všetko spravil po zrelej úvahe, vložil do zámku kľúč, aby sťažil prístup do bytu, nôž si priniesol nabrúsený s jasným úmyslom... Dostal maximálny trest. Hanák ľutoval, že nemáme trest smrti.

  ONDREJ ŠIMÚNY