DENNÍK RELAX - Milan Guštar vystaví v Novej synagóge zvuk organu a zvonov //

Milan Guštar vystaví v Novej synagóge zvuk organu a zvonov

Druhou výstavou po slávnostnom “otvorení” Novej synagógy v Žiline bude sólo projekt českého algoritmického umelca, skladateľa a konštruktéra elektronických a elektroakustických zariadení Milana Guštara (1963) pod názvom 6. Odkazuje na zvuk organov a zvonov typických pre sakrálne priestory, matematiku aj kabalistickú mystiku. Otvorená bude od 4. augusta do 29. septembra 2017 a ako hosť sa na nej predstaví aj mladší český autor zvukového a audiovizuálneho umenia Michal Cáb (1980).

Milan Guštar predstaví v rámci výstavy 6 dva projekty. V hlavnej sále to bude zvuková inštalácia Flex 96. Odkazuje na zvon a organ - dva hudobné nástroje spájané so sakrálnymi priestormi. Organ je založený na súlade harmonických tónov, zatiaľ čo znenie zvonov je zložitejšie a obsahuje disharmonické zložky. Reproduktory budú skryté a špecifická akustika v Novej synagóge návštevníkovi neumožní rozoznať odkiaľ zvuk prichádza. Inštalácia v centrálnom priestore bude doplnená o vizualizáciu, ktorá sa bude premietať z kupoly.

Keď návštevník vojde, obklopí ho jednoliaty, pomerne nepríjemný zvuk, ktorý sa bude nenápadne meniť. Vizualizácia divákovi pomôže zvukovú zmenu zachytiť a priláka ho na balkóny, kde bude inštalovaná druhá práca s názvom Permutácie, teda premeny jednoduchej číselnej básne, ktorá odkazuje na kombinatoriku kabalistických textov.

“6 je súčtom a súčinom vlastných deliteľov, dokonalé číslo. 6 Milana Guštara je udalosťou v priestore, rozšírením budovy Novej synagógy," hovorí kurátorka Katarína Gatialová, ktorá Guštara prvýkrát na Slovensku predstavila minulý rok – tiež v Žiline, v menšom priestore galérie Plusmínusnula. Jeho tvorbu vtedy ukázala skôr ako celok, teraz z nej spolu s kurátorkou Novej synagógy Zlatou Borůvkovou prinášajú vo veľkom priestore malú špecifickú skupinu diel. “Ponúkli sme mu monumentálny priestor, lebo práve tam podľa mňa jeho veci svojím významom patria. On ich vybral a upravil tak, aby dokonale vyjadrovali miesto, kde sa ocitli. 6 Nevnímam ako výstavu, ani ako o inštaláciu, hoci má atribúty oboch. Chápem ju skôr ako komplexný myšlienkový systém, typický pre Guštarovu tvorbu, ktorý ďaleko presahuje oblasť umenia.”

Videoteaser k výstave nájdete https://vimeo.com/225400884

Milan Guštar
(1963) je umelec, hudobný skladateľ, organológ, konštruktér elektronických a elektroakustických zariadení, tvorca zvukových prostredí, interaktívnych systémov a počítačových programov, autor dvojzväzkovej encyklopédie o elektrofónoch a otec českého algoritmického umenia. Vo svojej voľnej tvorbe rozmýšľa v základných aj komplikovanejších matematických vzťahoch a ich filozofickej alebo teologickej symbolike. Výpočty a kódy ponecháva v čistej forme, prípadne ich vyjadruje graficky. Do kontrastu kladie chaos a poriadok, šum a sínusoidu, používa základné zvuky a ich matematické alebo algoritmické vyjadrenia. Jeho série grafických partitúr a animácií popisujú premenlivé vzťahy zvukov. “Dokonca aj mŕtve pavúky v pivnici dokážu Guštara inšpirovať k sérii výpočtov harmonického ladenia, prípadne exaktných geometrických obrazcov,” dopĺňa Katarína Gatialová.

Do bočnej miestnosti Novej synagógy pozvali kurátorky ako hosťa mladšieho českého autora algoritmického a zvukového umenia Michala Cába. Je to podobne komplexná osobnosť ako Guštar, so širokým záberom schopností a hlbokým teoretickým ukotvením svojej tvorby. Sám sa často vo svojich dielach na Guštara odvoláva. Konkrétny obsah jeho komplementárnej intímnej zvukovej inštalácie zostáva na rozdiel od presne naplánovanej kompozície 6 otvorený.

Výstavu Milana Guštara v Novej synagóge podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia. 

Milan Guštar je organológ, skladateľ, konštruktér elektronických a elektroakustických zariadení, tvorca zvukových prostredí, interaktívnych systémov a počítačových programov. Zaoberá sa medziodborovým výskumom na pomedzí vedy, techniky a umenia, predovšetkým matematickými princípmi v hudbe, teóriou tónových sústav, elektronikou, informatikou, aplikovanou matematikou, modelovaním a simuláciou. Mikrotonalitu a algoritmické postupy využíva pri tvorbe svojich hudobných kompozícií a ich vizuálnych partitúr, zvukových a multimediálnych inštalácií.


Michal Cáb vyštudoval teológiu a postgraduálne Akadémiu výtvarných umení v Prahe u Tomáša Vaňka v ateliéri Intermédia III. Venuje sa noisovej improvizácii, programovaniu syntetizátorov, zvukových inštalácií a audiovízie. Vo svojej pedagogickej a umeleckej praxi sa zaoberá prevažne problematikou využívania programovacích jazykov a otvoreného softwaru ako základného vyjadrovacieho prostriedku pre súčasného umelca. Jeho nástrojovou doménou je operačný systém Linux a programovací jazyk Pure Data.


Katarína Gatialová je kultúrna manažérka, kurátorka a experimentálna hudobníčka. Vyštudovala vedu o výtvarnom umení a vizuálnu komunikáciu v Bratislave. Vo svojej kurátorskej praxi sa venuje najmä mediálnemu a súčasnému umeniu, zaujíma sa o vzťah vedy, technológie, kódu a umenia. Aktuálne pracuje ako sekčná riaditeľka v Národním filmovém archivu v Prahe. Ako hudobníčka tvorí živú algoritmickú hudbu v programovacom prostredí SuperCollider alebo improvizuje na modulárny syntetizátor.