Čarovné siene podzemných katedrál

13.10.2009 (DENNIKRELAX)

Malé je naše Slovensko. Meria necelých päťdesiat tisíc štvorcových kilometrov, takmer 11 tisíc ráz by sme ho mohli položiť na zemskú pevninu. Je malé, takmer nepatrné, od morí vzdialené, od vekov akoby privesené na žulovom tatranskom masíve.

Najvyššími končiarmi dosahuje hranicu večného snehu  s počasím ako na Špicbergoch za polárnym kruhom. Dolu pri Dunaji zas preteplené nížiny, úrodné naplaveniny, na nich mĺkve lužné lesy a ťažko preniknuteľné húštiny - najsevernejšie ukážky opravdivých džunglí. A medzi týmito hranicami, na obyčajných dvesto kilometríkoch zemepisnej šírky príroda akoby v nezvyčajnej štedrosti stvorila fantastickú klenotnicu bohat- stva a krásy, ktorú si často ani nestihneme uvedomiť.
Veľmocou nemusí byť len krajina, ktorá sa rozkladá na roziahlom území.
Môže napríklad jestvovať čokoládová veľmoc. Ňou je malé Švajčiarsko. Čokolády najviac na svete nielen vyrába v prepočte na jedného obyvateľa, ale aj konzumuje. Môže jestvovať papriková veľmoc. Je ňou Maďarsko? Ale nie. Najviac na svete jej dopestúva Španielsko. Jestvuje aj špagetová veľmoc. A ani nemusíme hádať, ktorá krajina to je...
Slovensko sa môže pýšiť veľkým množstvom jaskýň. Na našom neveľkom území sú ich stovky, ba tisícky, Podľa posledných údajov ich registrujú 3200!
Jaskyne sú roztrúsené takmer po celom našom území. V niektorých oblastiach ich rátajú na desiatky Tak napríklad v Strážovských horách je ich 40, v Slovenskom raji 52, v Muránskom krase 62. Najväčšmi nimi oplývajú Nízke Tatry.. Je ich tam známych vyše 130.
Objaviť jaskyňu nie je až také jednoduché. Ani preskúmať. Správy o prvej ľadovej jaskyni objavenej u nás spadajú do roku 1299. Vtedy sa spomínala v latinských listinách Demänovská ľadová jaskyňa. Jej prvý popis pochádza z roku 1723 od Mateja Bela.
V druhej polovici minulého storočia jej slávu takmer celkom zatienila Dobšinská ľadová jaskyňa. Robí tak dodnes. Unikátnou je však aj vo svetovom meradle. Jednak tým, že sa rozprestiera pomerne nízko nad morskou hladinou  /970 metrov/, jednak tým, že leží v miernom klimatickom pásme.
Dobšinská ľadová jaskyňa si vydobyla ešte najmenej dve prvenstvá. Je najväčšou ľadovou jaskyňou u nás. Roku 1887 bola ako prvá jaskyňa v Európe elektricky osvetlená.
Leží v Slovenskom raji, severne od Dobšinej, starého baníckeho mesta, približne 130 m nad hladinou rieky Hnilec. Je dlhá takmer 1400 metrov  a pripomína - vrece. Ako ľadové jaskyne spravidla. V takomto "vreci" sa v zime hromadí mrazivý vzduch a pretrváva aj v lete, pretože je ťažší ako vonkajší teplý vzduch. Otvor býva, pravdaže, hore - ako je to aj v Dobšinskej ľadovej jaskyni - a chodba od neho prudko klesá.
Súhrnným číslom o množstve ľadu v Dobšinskej ľadovej jaskyni sa zbytočne nezaťažujme. Stačí, ak povieme, že v podlahovej časti je vrstva hrubá 25 m. Pochovala by teda sedem až osemposchodovú budovu.
Sprístupnených je približne 500 m chodieb. Slovo chodby nechápme doslova. Sú to predovšetkým priestory.
Najväčším z nich je Veľká sieň s dĺžkou 120 m, šírkou  60 ma výškou 12 m. Okrem nej je tu Malá sieň, Zrútený dóm, Prízemie s ľadospádom, priepasť Peklo. To všetko je vyzdobené kvapľami, ľadovými kryštálikmi, povlakmi inovate, jedinečnou, krehkou, úchvatnou krásou.
Učarovala návštevníkom hneď po objavení. Navštívili ju svetoznáme osobnosti, pa- novníci, vedci, spisovatelia.
Titul najrozsiahlejšej jaskyne u nás patrí Demänovskej. Je to vlastne celá sústava jaskýň v dĺžke 22 km.  Ťahajú sa  v Demänovskej doline na  se- vernej strane Nízkych Tatier. Vyhĺbila ich vo vápencovom  masíve rieka Demänovka.
Najbohatšiu výzdobu z nich má Jaskyňa slobody.  Objavili ju neskoro, roku 1921, len vďaka šťastným okolnostiam. To, že sa v doline nachádzajú i ďalšie jaskyne, sa všeobecne predpokladalo a nájsť ich sa pokúšali mnohí. Podarilo sa to miestnemu horárovi Adamovi Mišurovi a českému učiteľovi Aloisovi Královi, a to až vtedy, keď riečka takmer vyschla a odhalila otvor.              
V Jaskyni slobody vytvorila príroda rozprávkový svet. Kvapľová výzdoba hýri najrozličnejšími tvarmi i farbami, modeluje neskutočné rastliny, kvety, stromy i predmety a bytosti. Ohromujú siene, ja- zierka, chodby.
Jaskyňa slobody je našou  najnavštevovanejšou jaskyňou. Ročne sem zavíta približne 200 000 zvedavcov. Toľko, koľko do ďalších troch v poradí dovedna: do Dobšinskej ľadovej,  Belianskej a do Domice.
Jaskyne, nevšedný jav prírody, sú predmetom nevšedného záujmu turistov. Ročne sa do ich útrob spúšťa vyše pol milióna návštevníkov. Približ-ne polovica sú zahraniční turisti.

LADISLAV  ŠVIHRAN
 

 

Žiadne komentáre